Od detstva rada maľovala. Keď zistila, že ju stavebná škola nenapĺňa, zobrala odvahu a po troch rokoch z nej odišla, aby sa vyučila remeslu, v ktorom dnes exceluje. „Keď ide o maľovanie, idem do všetkého,“ hovorí maliarka a dekoratérka zo Starovic na južnej Morave, ktorá si po úspechu na CzechSkills vybojovala nomináciu do českej reprezentácie na EURópsky šampionát zručností.
Moniko, kedy sa z detského maľovania stal plán na profesiu?
Maľovanie ma sprevádza odmalička. Stále som niečo črtala ceruzkou, neskôr farbami. Postupne mi došlo, že ma najviac baví samotná práca s farbami, ukľudňuje ma. Pustím si hudbu a sústredím sa len na štetec a plochu. Preto som sa rozhodla ísť za týmto remeslom naplno.
Vy ste po troch rokoch opustili stavebnú školu. Čo vás k tomu viedlo?
Úprimne, na „stavárnu“ som išla, pretože je to odbor mojej mamičky. Čím ďalej, tým viac ale vo mne silnel pocit, že som tým minula cieľ, nebavilo ma to. Skúšala som to, aj kvôli rodine, ale potom som sa rozhodla to zmeniť.
Ale predsa len… V poslednom ročníku pred maturitou opustiť školu a zmeniť odbor?
Nebolo to úplne jednoduché rozhodnutie, ale ja som cítila, že to nie je moja cesta. Nevedela som si predstaviť, že budem celý život robiť niečo, čo ma nebaví, nenapĺňa, hoci to asi bude znieť prestížnejšie pre okolie…
Ako prijali toto rozhodnutie rodičia?
Rodičia boli spočiatku sklamaní, pretože dúfali, že maturitu dokončím. Ale keď potom videli, že som šťastná a že mi to ide, zmierili sa s tým.
Ako by ste popísali „pocit z maľovania“ niekomu, kto držal štetec len v škole?
Je to sústredený kľud. Mám rada detaily, jemnú prácu štetcom. Maľovanie je pre mňa relax – vypnem, pustím si pesničky a neruší ma svet okolo.
Z CzechSkills ste si odviezli nomináciu na EuroSkills. Aká bola vaša cesta k nej?
CzechSkills ma ničím zásadne neprekvapilo. Množstvo disciplín poznám zo školy a mala som ich natrénované. Prijala som to skôr ako skvelý zážitok než stres.
Čo je EuroSkills?
EuroSkills sa s nadhľadom často označuje za „olympiádu remesiel.“ Čo ale nie je presné, pretože súťažné disciplíny vedľa remesiel pokrývajú širokú škálu odborného vzdelávania, napríklad odbory ako podpora podnikania, sociálne a zdravotné služby, ale aj webdizajn či odbor 3D gaming modelár. Celkom tu mladí ľudia do 25 rokov súťažia v takmer štyridsiatke odborov od stavebníctva a výroby, cez moderné ICT a priemysel 4.0 až po služby či kreatívne odvetvia. Do Dánska sa tento rok zíde sedem stoviek súťažiacich z viac než tridsiatich zemí a utká sa v 38 odboroch. Zmyslom nie je len medaila. Pre mnoho mladých ide o štartovaciu čiaru kariéry – súťažiaci získavajú prestíž, kontakty i sebavedomie, ktoré im otvára dvere k zákazkám a pracovným ponukám. Hospodárska komora, ktorá výpravu českej reprezentácie na EuroSkills organizuje, sa netají ambíciou zvýšiť práve týmto spôsobom prestíž odborného vzdelávania. „Chceme ukázať, že tieto profesie sú moderné, perspektívne a majú kľúčové miesto v budúcnosti českej ekonomiky,“ vysvetľuje prezident Hospodárskej komory Zdeněk Zajíček.
Prípravu ste čiastočne absolvovala v Maďarsku. Čo vám dala?
Veľa. Musím povedať, že na tamojších podmienkach je vidieť, že zázemie na súťažnú prípravu berú vážne. Majú špeciálne tréningové priestory postavené podľa súťažných štandardov, človek si vyskúša všetko ako „naostro“. Najviac som sa zamerala na tapetovanie, to pre mňa bola nová disciplína a mám z nej stále najväčší rešpekt.
Remeslo, ktoré robíte, býva vnímané ako „chlapské“. V čom naopak vidíte ženskú výhodu?
V pečlivosti a presnosti, hlavne u dekoratívnych prác. Chlapci zase častejšie berú ťažšie veci, výškové práce, fasády, strechy – to sú práce, ktoré sú pre ženu fyzicky náročné. Ja mám navyše stále trochu rešpekt z výšok, takže si vyberám, do čoho pôjdem.
Vaša srdcovka je písmomaliarstvo. Čo vás na ňom priťahuje?
Detail. Hranie sa s proporciou písmen, s ťahom štetca. Písmomaliarstvo sa hodí pre logá na steny, nápisy nad vchod, firemné označenie. Na škole sme mali majstrovú, ktorá bola písmomaliarkou pôvodnou profesiou. Vďaka nej sme dostali „bonus“ nad rámec bežného učiva.
Vnímate v interiéroch nejaké aktuálne farebné trendy?
Všímam si, že u novostavieb často víťazia neutrálne tóny. Ale vkus je individuálny. Veľa sa líši a povedala by som, že ľudia nepodliehajú u farieb v interiéri toľko aktuálnym trendom ako trebárs u oblečenia. Nekukajú asi toľko na to, čo je zrovna trendy, skôr na svoj dlhodobý pocit.
K maľovaniu máte ešte jeden protipól, ste členkou zboru dobrovoľných hasičov. Ako ste sa k tomu dostali?
Do zboru dobrovoľných hasičov som sa pridala zhruba v siedmich rokoch, u nás na venkove je to dosť prirodzená súčasť komunitného života. Rovnako ako má skoro každá obec futbalové ihrisko, má aj zbor dobrovoľných hasičov. V piatok sa trénuje a v sobotu vyrážame na hasičské závody.
V čom sa závodenie na hasičských závodoch líši od profesijných maliarskych súťaží?
Povedala by som, že sú to absolútne protipóly. Hasičské závody sú plné adrenalínu a rýchlosti, zatiaľ čo maľovanie je kľud a sústredenie. S maľovaním som sama so sebou, zatiaľ čo hasičské závody sú o tíme a parte. Je to pre mňa ideálna rovnováha – niekde sa vybúrim energiou, inde zase načerpám kľud.
Ste pred súťažami nervózna?
Zatiaľ nie. Na CzechSkills som trému necítila, uvidíme v Dánsku, časový tlak tam bude veľký. Ale i súťaž beriem ako skúsenosť, ktorú si chcem užiť.
Aké máte profesijné plány po EuroSkills?
Rada by som najprv nazbierala prax vo firme a časom si otvorila živnosť, ideálne so zameraním na písmo a dekoratívne práce. Súťaže beriem ako školu sebavedomia i kontaktov, ale najdôležitejšia je pre mňa samotná práca.
Čo by ste odkázala mladým, ktorí váhajú, či ísť do remesla?
Nech počúvajú, čo ich naozaj baví. Ja som najskôr išla inam a trvalo mi tri roky, než som to priznala sama sebe. Prestup na maliarku bola najlepšia voľba. Keď robíte, čo vás teší, je to vidieť i na výsledku. Remeslo vám môže dať slobodu i radosť a to sú hodnoty, ktoré stoja za to.
