Legendárny škuner F.J. King po 139 rokoch nájdený na dne Michiganského jazera
Po viac ako storočí kolovali o ňom len šepoty ako o prízraku z hlbín. Teraz sa však potvrdilo, že F.J. King, legendárny škuner stratený v roku 1886, skutočne spočíva na dne Michiganského jazera. Vrak lode, ktorý generácie unikal potápačom a bádateľom, živiac najrôznejšie historky a špekulácie, sa podarilo objaviť neďaleko Door Peninsula vo Wisconsine.
Dlhé roky bol F.J. King len nedosiahnuteľnou legendou. Rybári tvrdili, že sa ich siete zachytávajú o jeho potopené trosky. Jeden z majákových strážcov dokonca prisahal, že zahliadol, ako stožiare lode prerážajú vodnú hladinu. Potápači sa preto do hlbín vydávali znovu a znovu – a vždy sa vracali s prázdnou. Tak sa postupom času z lode stal Bludný Holanďan amerického Stredozápadu – duch, ktorý sa nenechal len tak ľahko uvidieť.
Záhada časom nabrala také rozmery, že potápačský klub Neptune’s Dive Club z Green Bay vypísal už pred desaťročiami odmenu tisíc dolárov za nájdenie vraku. Až v júni tohto roku došlo k rozuzleniu. Dňa 28. júna, počas výjazdu pri mestečku Baileys Harbor, zameral sonar na palube turistickej lode Shoreline siluetu, ktorú už nikto nemohol prehliadnuť: dokonale zachovalý škuner, spočívajúci na dne. „Nemohli sme tomu uveriť,“ povedal pre The New York Times námorný historik Brendon Baillod, ktorý pátranie viedol. „Dívali sme sa na absolútne neporušenú loď.“ Prekvapivé je, že posádka sa toho dňa vôbec nechystala škuner F.J. King hľadať. Cieľom bolo len otestovať nové bočné sonarové zariadenie, ktoré malo väčší dosah ako staršie modely. Prístroj, ťahaný asi šesťdesiat metrov za loďou a dvadsaťtri metrov pod hladinou, vysielal signály, ktoré prekresľovali reliéf dna.
Na obrazovke sa čoskoro objavili kontúry zhruba štyridsaťtri metrov dlhej lode – a okamžite bolo jasné, že ide o škuner z dávnych dôb. „Bol to nesmierne dramatický okamih,“ vyzdvihol Baillod. Kľúčom k nájdeniu sa stala archívna stopa. Baillod sa opieral o článok z roku 1886, kde strážca majáku opisoval, kde naposledy zahliadol stožiare miznúcej lode. Historik na základe indície vymedzil štvorcovú oblasť o rozmeroch dva krát dve míle, ktorá sa nakoniec ukázala ako správna. Do temných vôd potom výskumníci spustili diaľkovo ovládané robotické vozidlo. To umožnilo pozrieť sa na F.J. Kinga prvýkrát od okamihu, keď sa 15. septembra 1886 o druhej hodine ráno potopil, zatiaľ čo jeho posádka prchala v záchrannom člne. Stav, v akom sa vrak podarilo nájsť, potvrdil tvrdý náraz lode o dno.
Pravobok prednosu bol rozdrvený, ale ťažké drevené kotvy stále viseli cez bok, oceľové laná sa tiahli pozdĺž trupu a na zadnej časti sa odlomila nadstavba. Vo vnútri trupu zostali roztrúsené osobné veci posádky, kusy kuchynského riadu a na dne ležalo aj lodné kormidlo so zachovanými rúčkami. F.J. King pritom nebol žiadnym luxusným plavidlom, ale pracovovitým driečom. Postavený bol v roku 1867 v Tolede v Ohiu, slúžil na prepravu obilia a železnej rudy v dobe, keď len vznikala železničná a cestná sieť. „Dnes vnímame Veľké jazerá skôr ako prekážku, ktorú musíme obísť,“ pripomenula tamojšia námorná archeologička Tamara Thomsenová. „Ale vtedy to boli naše diaľnice.“
