Koaličné vládnutie je vždy o kompromisoch a pravidlách. Problém je, ak sa ťažko vyjednané
kompromisy v podstate v sekunde po dosiahnutí neplnia. Práve to sa stalo aj pri dohode, resp.
nedohode pri kandidátoch do rady STVR. Je absurdné a pre našich voličov krajne frustrujúce,
že napriek tomu, že zákon o STVR, ktorý sa tak ťažko rodil a prešiel toľkými peripetiami, je
dnes praktický nefunkčný, pretože sa koalícia nevie dohodnúť, resp. ak sa aj dohodne dĺžka
trvania dohody, je rádovo v jednotkách hodín. Je najvyšší čas povedať, že kráľ je nahý a teda
prečo je nedohoda a kto dohody nedrží. Strana Hlas sa minimálne pri tejto dohode ukazuje
ako neseriózny partner, ktorý ťažko vyjednané kompromisy pochováva v podstate v okamihu,
kedy sa zrodia. Presadzovanie neprijateľných a nepriechodných ľudí do Rady STVR, je buď
vedomou sabotážou, alebo znakom nepochopiteľnej politickej nezrelosti. Vďaka tejto
tvrdohlavosti koaličného partnera nie je možné zvoliť radu STVR, ktorá by potom vypísala
výzvu na voľbu generálneho riaditeľa, aby potom následne rada mohla vypočuť obhajoby
projektov kandidátov pri voľbe generálneho riaditeľa. Na základe verejného vypočutia by
potom rada mohla vybrať definitívneho generálneho riaditeľa, ktorý by mal v priebehu
šiestich rokov šancu naplniť svoj program. Toto všetko, plus nástup nových ľudí do vedenia
STVR, teda nového programového riaditeľa , šéfa televíznej a rozhlasovej časti, ako aj šéfa
spravodajstva a publicistiky, dnes stojí a padá na tvrdohlavosti, či kaprici jedného
z koaličných partnerov. Je teda najvyšší čas, aby voliči Hlasu dali svojim politikom jasne
najavo, čo si o tom myslia. Asi iba masívne bombardovanie emailami, sms-kami, či cez
messenger, resp. vďaka vyjadreniam na Facebooku hádam politické špičky Hlasu pochopia,
ako veľmi sa vzdialili od svojich voličov. Ak to zistia, hádam nájdu dosť sebareflexie, aby
urobili nápravu.

Už takmer neviditeľné a nepočuteľné Oľano sa znova zviditeľnilo a strápnilo zároveň. V ich
vesmíre je totiž dodržiavanie politických dohôd nepredstaviteľné. Tých dohôd, vďaka ktorým
aj taký politický odpad ako Oľano disponuje vedením v nejakom výbore. Konkrétne
napríklad Remišova vedie Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Celá kauza vznikla, keď si časť
opozície ctiaca dohody, zo začiatku volebného obdobia dovolila v tajnom hlasovaní podporiť
nominanta Smeru Richarda Glücka na post predsedu Branno-bezpečnostného výboru.
Ukazuje sa, že v nenávistnom vesmíre Oľana dodržiavanie dohôd znamená kolaboráciu,
podlosť, zlo a zradu. Je jasné, že tento subjekt, ktorý presadzuje politiku extrémnej

deštrukcie, politiku spálenej zeme a čistého destilovaného zla, musí už – verím, že čoskoro
skončiť. Je však trápne, ako ostatné kluby namiesto reakcie KDH, ( čo je vás do toho, za koho
sme hlasovali ) naopak naskočili na túto falošnú hru Oľana a vyviňovali sa a dušovali, že oni
určite dohody, ktoré všetky parlamentné kluby dosiahli na začiatku volebného obdobia – už
nedodržiavajú.

Nezabudnite navštíviť moju facebook stránku, Instagram a web stránku Veci Verejné:
• https://www.facebook.com/veciverejne.romana.michelka
• https://www.instagram.com/michelkoroman/
• https://twitter.com/michelko_roman
• https://veci-verejne.sk/

Zdroj: Roman Michelko