Arménsko by mohlo odísť z ODKB, zatiaľ čo turecký a vplyv NATO by mohol narásť pozdĺž celej južnej periférie Ruska, čo by mohlo povzbudiť Azerbajdžan a Turkménsko, aby vzdorovali Iránu a Rusku výstavbou Transkaspického plynovodu, ak im Západ prisľúbi vojenskú podporu podobnú tej, ktorú má Ukrajina.
Americkí, arménski a azerbajdžanskí lídri spoločne odhalili „Trumpovu cestu pre medzinárodný mier a prosperitu“ (TRIPP) počas svojho stretnutia v Bielom dome v piatok. Predtým známa ako „Trumpov most“ podľa súvisiacich mediálnych správ, je v podstate americkou náhradou koridoru, ktorý Rusko predvídalo v prímerí z novembra 2020, ktoré sprostredkovalo medzi týmito dvoma rivalmi. Tu je päť základných informácií o tom, ako to ohrozuje podkopanie širšej regionálnej pozície Ruska:
* 1. júl: „Najnovšie problémy v rusko-azerbajdžanských vzťahoch môžu byť súčasťou turecko-americkej mocenskej hry“
* 2. júl: „Prečo sa Erdogan rozhodol rozšíriť tureckú sféru vplyvu smerom na východ?“
* 3. júl: „Alijev očakáva, že sa stane globálnou hviezdou rozvírením vysoko medializovaných problémov s Ruskom“
* 4. júl: „Kremeľ verí, že ‚určité sily‘ chcú narušiť rusko-azerbajdžanské vzťahy“
* 6. august: „Trumpov most by mohol viesť k vylúčeniu Ruska z južného Kaukazu“
Aby som to zhrnul, nahradenie Ruska Spojenými štátmi americkými v tom, čo Azerbajdžan až doteraz nazýval Zangezurský koridor, zbavuje Moskvu schopnosti monitorovať turecký export zbraní do Strednej Ázie, čo by mohlo časom prebudiť ich vplyv medzi Kazachstanom a Kirgizskom. Tí dvaja sú súčasťou ODKB pod vedením Ruska a „Organizácie turkických štátov“ (OTS) pod vedením Turecka, a je možné, že OTS by jedného dňa mohla prevziať bezpečnostné funkcie podobné ODKB, čo by viedlo k odchodu týchto dvoch z ODKB.
USA by to podporili ako prostriedok na dokončenie svojho už dlho zamýšľaného obkľúčenia Ruska. Okrem toho, zlepšenie arménsko-azerbajdžanského a takisto arménsko-tureckého napätia by mohlo opodstatniť oficiálne stiahnutie Jerevanu z ODKB (už pozastavil svoje členstvo), čo by mohlo rýchlo viesť k tomu, že by to, Azerbajdžan a Kazachstan spolupracovali užšie s NATO. Odstránenie amerických legislatívnych obmedzení na vojenskú spoluprácu s Azerbajdžanom by to mohlo urobiť hotovou vecou.
Tieto pravdepodobné výsledky – rozšírenie tureckého/OTS vplyvu do Strednej Ázie cez TRIPP, oficiálny odchod Arménska z ODKB a väčší vplyv vedený USA/NATO pozdĺž celej južnej periférie Ruska – by už predstavovali dostatočnú výzvu pre širšiu regionálnu pozíciu Ruska. Mohlo by to byť ešte horšie, ak by vyššie uvedená sekvencia scenárov povzbudila Azerbajdžan a Turkménsko (na naliehanie USA a Turecka), aby jednostranne vybudovali dlho diskutovaný Transkaspický plynovod.
Západ doteraz nebol schopný využiť obrovské turkménske zásoby plynu kvôli nestabilite Afganistanu, sankciám voči Iránu a odporu Iránu a Ruska voči podmorskému plynovodu z environmentálnych dôvodov (ale cynici majú podozrenie, že cieľom je udržať hlavného rivala mimo globálneho trhu). Napriek tomu si USA a Turecko môžu myslieť, že Irán a Rusko sú slabšie ako kedykoľvek predtým, a preto riskujú, že ich prinútia súhlasiť pod hrozbou podpory Azerbajdžanu vojenskou podporou podobnou tej ukrajinskej, ak vypukne vojna.
Aby bolo jasné, ani Azerbajdžan, ani Turkménsko nenaznačili plány na porušenie Dohovoru o Kaspickom mori z roku 2018, ktorý upravuje činnosti všetkých piatich pobrežných štátov v tejto vodnej ploche, ale ruskí politici nemôžu tento scenár s istotou vylúčiť vzhľadom na ich historickú nedôveru k Západu. Nie je jasné, čo by mohli urobiť na predídenie tejto latentnej hrozbe pre širšiu regionálnu pozíciu ich krajiny, ako aj scenáru kaspického konfliktu a všetkého, čo by mu mohlo predchádzať, ale je nepravdepodobné, že by to nechali len tak.
Andrew Korybko
