K najhoršiemu čelnému stretu vlakov v Českej republike došlo v Pardubiciach 5. júna 2024 o 22:49. Tragická bilancia si vyžiadala štyri obete a 27 väčšinou ľahko zranených.
Pre hasičov bolo pritom obtiažne miesto nehody vôbec nájsť. Situáciu komplikovali nepriehľadné protihlukové steny a tiež skutočnosť, že ulica, pri ktorej došlo k stretu, je dlhá päť kilometrov. „Bolo nám jasné, že keď prídeme zo zlej strany, k miestu sa nedostaneme,“ spomínal na tragický večer Petr Dvořák, veliteľ čaty pardubických hasičov, ktorý bol na mieste medzi prvými.
Väčšinu energie nárazu pohltil lôžkový vozeň. Zásah komplikovali protihlukové steny. Triedenie zranených prebiehalo podľa nacvičených postupov. Každá z lokomotív váži 70-80 ton. Nákladný vlak sa do stojacej súpravy rýchlika oprel silou najmenej 1000 ton. Koľajisko pardubickej stanice.
Prečítajte si tiež: Hasič zomrel cestou k požiaru. Na mieste nehody cisterny je dnes pamätník.
Dvořák teda nechal na semaforoch zhruba kilometer pred stretom stáť celú jednotku a vyrazil s veliteľským vozidlom na prieskum. Po niekoľkých peripetiách sa mu konečne podarilo k miestu zrážky dôjsť a naviesť sem dve hasičské cisterny s osádkami. Bolo neskoro večer a nad vykoľajenými a zborenými lokomotívami a poničenými vagónmi sa vznášalo zlovestné ticho.
Energia nárazu zdeformovala celý vagón.
Veľkým šťastím bolo, že rušňovodič medzinárodného rýchlika RegioJet si krátko po prejdení červeného návestidla svoju chybu uvedomil a vlak zastavil. Nákladný vlak, ktorý sa proti nemu blížil, ale zastaviť nedokázal a rýchlosťou 30 km/h do stojacej súpravy čelne narazil. Aj pri malej rýchlosti bola energia nárazu enormná – bežný nákladný vlak totiž môže vážiť aj viac ako 1000 ton.
„Každého prekvapilo, akým spôsobom bol zdeformovaný prvý vagón, v ktorom boli štyri obete na životoch,“ popísal situáciu na mieste veliteľ železničných hasičov Miloš Němec. „Vagón bol do tvaru jednotky. V podstate sa v tretine zlomil a následkom celkového prehnutia došlo vnútri k deformáciám, kedy sa priestor totálne zmenšil a muselo sa 70 minút vyslobodzovať,“ dodal Němec. Práve lôžkový vozeň, ktorým cestovali ľudia na Ukrajinu, pohltil väčšinu energie nárazu.
Perfektná logistika a opatrný postup.
Po počiatočnej obhliadke miesta nešťastia bolo jasné, že kľúčovú úlohu bude hrať logistika. Zložky integrovaného záchranného systému dorazili na miesto nehody v rádoch minút. „Veľkou výhodou bolo, že hneď vedľa trate je frekventovaná cesta, ktorú som nechal hneď pri príchode uzavrieť,“ popísal situáciu veliteľ hasičov Dvořák, ktorý potom poveril svojho vodiča, aby dohliadal na správne radenie všetkých prichádzajúcich vozidiel. „Záchranky boli narovnané na jednej strane, na druhej strane hasiči, uprostred prejazd,“ popísal logistiku Dvořák.
Mohlo by vás tiež zaujímať: Najtragickejší čelný stret novodobej histórie. Rušňovodič pritom nešiel nijako rýchlo.
K zraneným ľuďom v prvom vagóne sa hasiči prepracovávali desiatky minút. „Museli sme viacmenej prereziať a trhať, pretože materiály sú tak tuhé, že klasickými nožnicami to strihať nešlo,“ priblížil postup hasičov Dvořák. Pritom bolo nutné postupovať maximálne opatrne. „Nedá sa do toho bezhlavo rezať rozbrusovačkou alebo mečovou pílou,“ upozornil Dvořákov kolega Němec s tým, že za akoukoľvek vrstvou materiálu sa už môže nachádzať ľudské telo alebo končatina.
