Ako ste už možno uhádli, tým nevyťaženým zdrojom zlata sú pozemské oceány. Obsahujú neuveriteľné množstvo tohto vzácneho kovu. Vedci odhadujú, že všetka morská voda planéty ho má v sebe asi 20 miliónov ton. Lenže ho nikto nevie efektívne získať.
Zlatá horúčka z toho asi nebude
Zlato sa do oceánov dostáva niekoľkými rôznymi spôsobmi. V miestach, kde sa stretávajú tektonické dosky, ho spolu s ďalšími rozpustenými kovmi chrlia hydrotermálne prieduchy. Z povrchu planéty ho zase systematicky splachujú dažde, ktoré erodujú skaly a horniny bohaté na rôzne minerály a kovy, a drobné čiastočky v podobe prachu unáša do vodných zdrojov a následne potom aj do oceánov aj vietor.
Výsledkom je, že by sa v oceáne dalo nájsť zlato za 49 kvadriliónov €. To je zhruba 6 miliónov rokov českého HDP a asi 20-krát viac, než je ročná produkcia celého sveta. Lenže to má háčik. Oceány sú nepredstaviteľne obrovské, takže sa v nich zlato jednoducho stratí. V jedinom litri morskej vody je ho v skutočnosti úplne zanedbateľné množstvo. Dalo by sa to prirovnať k zlatej placičke o veľkosti sezamového semienka, ktorá sa pohybuje vo vírivke veľkej ako celé futbalové ihrisko.
Čítajte tiež: Najväčší tajfún všetkých čias by pohltil polovicu Ameriky. Nakoniec zabíjal mariňákov v Japonsku
Nikto preto oceánske zlato nevie vyťažiť – aspoň teda nie tak, aby sa mu to vyplatilo a nestrácal na celom procese peniaze. Pokusy už tu boli, prvý v roku 1941. Vtedy skúšali elektrochemický proces, ktorý sa nakoniec značne nevyplatil; stál 5x viac, než bola hodnota vyťaženého kovu.
Jednoduchšie je letieť do vesmíru
V roku 2018 vyvinuli vedci materiál, ktorý funguje ako huba a zo vzorky vody dokáže zlato nasať. Lenže na základe laboratórnych pokusov je jasné, že metóda funguje len na malom množstve vody. Inak sa zase narazí na rovnaký problém: obrovské náklady, zložitá logistika a nízky zárobok. Preto ju zatiaľ využívajú len na záchyt zlata, ktoré uniká pri priemyselnom spracovaní.
Ďaleko sľubnejší zdroj cenných kovov tak leží skôr vo vesmíre. Napríklad na asteroidoch, ktoré sú ich plné, alebo aj na Mesiaci. Keby sa podarilo znížiť náklady na dopravu a vyvinúť potrebnú robotickú techniku, mohla by byť ťažba naozaj výhodná. Väčšina návrhov dokonca počíta s bezpilotnými sondami, aby sa eliminovali riziká pre ľudí. Zatiaľ sú ale náklady a technologická zložitosť príliš veľké.
Zdroj: ScienceMag.cz, Nature, Journal of the American Chemical Society, NOAA.
Video, ktoré ste mohli minúť: Českom sa prehnalo tornádo, sprevádzalo búrku pri Hodoníne. Ľudia ho zachytili na kameru
