„Hoci médiá, herci, moderátori, nejakí influenci a podobné osoby hovoria, čo si máme myslieť a ako to je, tak sa ľudia riadia svojim rozumom. Avšak výsledkom ich snáh udržujúcich v spoločnosti nepokoj je čin toho starého pána,“ oznámila Parlamentným Listom.cz slovenská europoslankyňa za stranu SMER-sociálna demokracia Katarína Roth Neveďalová. Spýtali sme sa jej na atentát na premiéra Roberta Fica.
Ako sa na Slovensku vytvorilo prostredie takej nenávisti, že došlo k atentátu na premiéra?
Keď opadá prvotný šok, tak si uvedomujeme, že to je dôsledok obrovskej polarizácie spoločnosti na Slovensku. Tá sa začala rýchlo prehlbovať od smrti Jána Kuciaka v roku 2018 až dodnes. Bola sprevádzaná určitými míľnikmi, čo boli napríklad minuloročné voľby potom, čo bola krajina tri a pol roka doslova terorizovaná polobláznou. Vyhrali sme ich my, teda SMER – sociálna demokracia, a začala štvavá kampaň proti súčasnej vláde. Ďalším míľnikom boli prezidentské voľby, ktoré tiež nedopadli podľa očakávania určitej časti politického spektra.
Zvlášť tieto dve volebné udalosti boli veľmi vyhrotené a doslova rozdelili rodiny a priateľov. Všetko sa vyhrocovalo. Po voľbách do Národnej rady začali protesty proti vláde, politikom, kde boli počuť slová, že treba odstrániť Fica. Pán, ktorý spáchal atentát na premiéra, bol podľa všetkých informácií účastníkom týchto protestov. Ďalšie dôkazy sa množia, čo je ale predmetom súčasného vyšetrovania. Avšak sám priznal, že politický nesúhlas so súčasnou vládou ho viedol k tomu, aby spáchal tento ohavný a hrozný čin.
Podľa mňa teda táto polarizácia a delenie na správnych a slušných voličov a na druhej strane tie nesprávne, ktoré treba potrestať, a nemožno dovoliť, aby boli ich predstavitelia pri moci, spôsobili to, čo sa bohužiaľ stalo.
Nevychádza spomínaný pocit frustrácie aj z toho, že je dnešná opozícia na Slovensku taká rozdrobená a nemá jasného a charizmatického lídra?
Je pravda, že sa opozícia za posledných desať rokov dosť atomizovala. Veľa sa rozdeľovala, politickí lídri nevyrástli, ale napriek tomu chceli byť všetci šéfovia. Takže nemáte človeka, ktorého by ste nazval lídrom opozície, hoci sa mnohí za neho vydávajú. Aj toto rozdeľovanie opozície spôsobilo, že jej rolu prevzala na Slovensku z veľkej časti média. A tie dnes diktujú, čo máme robiť. Sú jednoznačne na protivládnej strane. Ostatne aj opozičné politiky doslova peskujú, keď neurobia niečo tak, ako by si to médiá priali. Nikoho neobviňujem, nevynášam zbrklé súdy, ale tak to je. Veď mainstreamové médiá vždy ešte viac prilievali olej do ohňa a opozíciu vyzývali k väčšiemu vyhroteniu situácie. Akoby boli samé médiá lídrami opozície.
Ako môže atentát ovplyvniť vaše eurovoľby?
Veľmi. Všetci, čo majú zdravý rozum a premýšľajú, tak momentálne eurokampaň zastavili, aby sa nevŕšil problém na problém. K médiám smerujú požiadavky ukončiť politické debaty. Všetci, až na pár menej premýšľavých strán, ktoré stále robia kampaň, sa snažia upokojiť situáciu. Medzi hlavnými stranami ale existuje zhoda nepokračovať v kampani, čo je podľa mňa krok správnym smerom.
Myslím si, že účasť vo voľbách bude väčšia, pretože ide o veľmi výrazný moment našej histórie. Vysporiadanie sa s tou udalosťou nás bude definovať aj pre budúcnosť. Ostatne šok ešte nie je za nami, ešte sme nie celkom pochopili, čo sa stalo. Zasiahlo to mnoho ľudí ak eurovoľbám ich podľa mňa pôjde oveľa viac, pretože ide o budúcnosť. A po takom ťažkom čine bude ešte viac vidieť, čo si ľudia naozaj myslia.
Bude premiér Robert Fico v poriadku?
Všetko dôležité a aktuálne sa hneď dozvedia novinári a cez nich občania. Vicepremiér už medializoval, že prebehla druhá operácia, ktorú premiér absolvoval. Zdá sa, že tá dáva nádej do budúcnosti, že sa situácia viac stabilizovala. Napriek tomu však stále treba mať na zreteli, že premiérove zranenia boli veľmi rozsiahle a vážne. Musíme sa zaňho stále modliť a dôverovať lekárom. Nakoniec to ale bude musieť vybojovať sám. Všetci veríme, že sa mu to podarí.
Slovensko je jednou z najviac veriacich postkomunistických krajín v Európe. Tých násilných činov sa u vás udialo za posledné roky viac. Únos prezidentovho syna, vražda novinára a jeho priateľka, teraz atentát na premiéra. Čo to?
Ja by som to s náboženstvom nespájala. To všetko, čo ste pomenovali, sa stalo v rozpätí tridsiatich rokov. Chvála Bohu, že v Česku sa niečo také nestalo, ale pozrite sa na iné krajiny. Napríklad vo Veľkej Británii sa stalo za posledných tridsať rokov hneď niekoľko teroristických útokov. Odohrala sa tam napríklad aj vražda poslankyne Joanne „Jo“ Coxovej a tak ďalej. Takže nejde o to, že by Slovensko bolo, čo sa týka násilia, nejakou postihnutou krajinou. Ale, bohužiaľ, stalo sa. U nás išlo väčšinou o osamotené útoky.
Myslíte si, že Slováci opäť nájdu spoločnú reč alebo aspoň určitú formu zmierenia?
Prezidentské voľby ukázali, že aj keď médiá stále víria vášne, ľudia chcú pokoj, mier a pokoj. V zahraničí sa protesty u nás prezentovali tak, že celá krajina stojí proti vláde. A potom sa voľbou prezidenta ukázalo, že opak je pravdou, pretože občania zvolili kandidáta vládnej koalície, ktorý hovoril hlavne o mieri. Hoci médiá, herci, moderátori, nejakí influenceri a podobné osoby hovoria, čo si máme myslieť a ako to je, tak sa ľudia riadia svojim rozumom. Avšak výsledkom ich snáh udržujúcich v spoločnosti nepokoj je čin toho starého pána. A zase nejde o obraz spoločnosti, ale čin jedného zmanipulovaného človeka.
Zdroj: parlamentnilisty.cz
