Chcete zažiť dovolenku plnú prírody, dobrodružstva, krásnych výhľadov a momentov prekvapenia? Náš road trip cez Rakúsko, Taliansko a Švajčiarsko vás zavedie k jazerám, lesom, vodopádom, ľadovcom aj na pláže. Pridám aj zopár užitočných tipov, ktoré by ste pred cestou mali poznať. Stačí len vyraziť!
Počas vrcholnej sezóny dovoleniek, keď moje kamarátky lietajú k moru, my s priateľom a našou husky fenkou Aidou rok čo rok spolu s plavkami balíme bundy a čiapky, pretože vyrážame do hôr. Čiastočne sa vraciame na miesta, kde to poznáme a ktoré sa nám zapísali do srdca, ale vždy objavíme mnoho nového. A to najlepšie… nikdy vopred nevieme, kde večer zaparkujeme, ale ráno sa prebúdzame s pocitom, že sme presne tam, kde máme byť.
Keďže bolo náročné vtlačiť všetky zážitky a tipy do jedného článku, pripravila som pre vás trojdielnu minisériu. Naše dobrodružstvo začneme v Rakúsku, ďalšie dni vás vezmem do Talianska a Švajčiarska.
Najväčšie jazero Rakúska len 4 hodiny od Prahy
Našou prvou zastávkou bolo jazero Attersee, najväčšie jazero v celom Rakúsku. Z Prahy ste pri ňom za pouhé 4 hodiny. Prišli sme k nemu krátko pred polnocou, takže sme rovno zastavili na jednom z mála parkovísk, kde nebol zákaz parkovania cez noc, a uložili sa k spánku. Na východnom brehu jazera totiž platí od 1. mája do konca septembra sezónny zákaz parkovania. Cieľom je zabrániť divokému kempovaniu. Západný breh vraj ale zatiaľ nič podobného nepostihlo.
Na pláž so psom? Pri Attersee kľudne
Hneď po prebudení sme si vyhliadli miesto pre piknik, pozdĺž brehu ich nájdete mnoho a niektoré dokonca disponujú záchodom. Našou prioritou bol aspoň kúsok trávnika, nech s havkom nie sme hneď pri ceste. Jedno také sme našli, na mape ako Öffentlicher Seezugang. Kedysi sa jednalo o bezplatné parkovisko. To už bohužiaľ neplatí, pribudol parkovací automat, ale i tak nešlo o nijak závratnú čiastku.
Urobili sme si v kľude raňajky, vykúpali sa v ľadovej vode – dosť ľadovej vode – a užili si príjemné dopoludnie na slnku s výhľadom na hory lemujúce breh. Slniečka sme si vážili o to viac, pretože leto bolo dosť daždivé a doposiaľ i v Rakúsku dosť pršalo.
Národný park Vysoké Taury
Keď sme dobili baterky, prešli sme nižšie do Národného parku Vysoké Taury, kde som mala vyhliadnutý trek vedúci do pôsobivého ľadovcového sveta Grossvenedigeru. Príspevok na Instagrame sľuboval, že sa údajne jedná o najkrajší trek v celom Rakúsku, ktorý vedie krajinou ako z Pána prsteňov a končí u ľadovca.
Východiskovým bodom je horská chata Matreier Tauernhaus. Hneď u nej je veľké parkovisko, kde, ak si správne pamätám, noc stojí 14 euro a s kľudom môžete vybaliť i kempingové vybavenie. Z parkoviska štartuje mnoho trekov, takže cez deň je pomerne frekventované. Na noc však bolo skoro prázdne.
Najkrajší trek v celom Rakúsku
Túra začína u už spomínanej chaty a pokračuje do takmer až gýčovitej dediny Innergschlöß vzdialenej zhruba 8 km. Jazdí tu i vláčik a taxíky, ak máte potrebu si ubrať kilometre, ale nezabudnite si hotovosť. To isté platí i o reštaurácii, kde sme sa stavili na čaj, pretože chvíľami pršalo a fúkalo a za päť minút už zase svietilo slniečko. Skrátka aprílové počasie v auguste.
Z dediny Innergschlöß pokračujete rovno pozdĺž rieky a o takých 500 metrov ďalej začína prudké stúpanie. Základná fyzička príde vhod, pretože než sme vystúpali aspoň k malému jazierku Salzbodensee, mala som dosť. A ešte spústa kilometrov bola pred nami. Hore sa pred vami rozprestieru trávnaté pláne, riečky a močiare, ktoré sa skoro premenia na lesklé zvrásnené balvany. Je to až kúzelné. Za jeden deň ako by ste vystriedali niekoľko rôznych svetov.
Na dohľad obrieho ľadovca
Cesta chvíľami pokračuje dole a hneď zase hore, až je pred vami naraz v celej svojej kráse na dohľad ľadovec Schlatenkees. Neviem prečo, ale ľadovce mi prídu fascinujúce. Hľadieť na obriu ľadovú masu, to nezažijete každý deň. Odsiaľ už sme pokračovali v okruhu späť, pretože bolo pomerne dosť hodín a pred nami stále dosť kilometrov. Naviac sme si hlupáci nevzali žiadnu desiatu. Kručalo mi v bruchu tak moc, že to museli počuť všetci svišti v okolí. Na niekoľko sme mimochodom takisto narazili. Nedajú sa prepočuť!
Dohromady sme prešli cez 20 km a celkom vystúpali 2 285 metrov, ale stálo to za to a zvládla to s nami i Aida, ktorá už je na svoj vek trochu lenivejšia. Nechali sme ju odpočívať a vyrazili smer Taliansko – do našich milovaných Dolomit. Pokračovanie zajtra…
