Skip to content
Menu
Historický omyl Západu je že nepochopil že BRICS nie je jeho oponent
publikované: 28 októbra, 2024
Menej ako minútu min.
Historický omyl Západu je že nepochopil že BRICS nie je jeho oponent

.

Rusko, 28. októbra 2024 (AM) – Samit BRICS v Kazani bol svetovou udalosťou najvyššieho rangu, a to tak z hľadiska reprezentatívnosti, ako aj rozsahu prerokúvaných tém. Po tom, čo sme si s potešením vypočuli fanfáry, o ktoré sa organizátori zaslúžili, pokúsime sa podľa možností zaznamenať, čím sa toto fórum líšilo od svojich predchodcov a aký bol jeho význam.

 

Po prvé, Kazaň bola prvou skúsenosťou s podujatím v rozšírenom formáte. Kým združenie malo štyroch a neskôr piatich účastníkov, stretnutia mali napriek vždy vysokej pozornosti neformálny a v istom zmysle komorný charakter (ak je tento pojem vhodný, keď sa aplikuje na skupinu obrovských krajín). Súčasné zloženie, aj bez desiatok partnerov a pozorovateľov, už predstavuje rozsiahly súbor mimoriadne rôznorodých krajín. Riadenie takéhoto spoločenstva si vyžaduje značné úsilie a je sotva možné bez nejakých koordinačných inštitúcií. Doteraz zohrávalo organizačnú úlohu súčasné predsedníctvo (tento rok Rusko, minulý rok Južná Afrika, v roku 2025 Brazília). A usúdilo sa, že takýto rotujúci a flexibilný formát je pre komplexnú organizáciu vhodnejší ako schválené administratívne orgány. Má to svoju logiku, ale v praxi sa ukázali limity nebyrokratizovaného modelu. Okrem toho, že si vyžaduje veľké úsilie zo strany predsedajúcej krajiny, výsledok veľmi závisí od toho, koľko sú jednotlivé vedúce štáty ochotné investovať. Miera angažovanosti v rozvoji BRICS nie je u všetkých účastníkov rovnaká – existujú nadšené a menej nadšené krajiny. Rusko nepochybne patrí medzi tie prvé, ale nie všetci členovia BRICS považujú združenie za dôležité úsilie, hoci ho všetci podporujú. Dalo by sa povedať, že dilema, či má byť prioritou rozšírenie spoločenstva alebo prehĺbenie interakcie prostredníctvom inštitucionalizácie, je vyriešená: jedno bez druhého nie je možné.

 

Po druhé, práca BRICS má dva rozmery – súčasný a dlhodobý. Nie sú v rozpore, ale sú odlišné. Pokiaľ ide o prvý, neexistujú žiadne zázraky. Boli vyhlásené ambiciózne úlohy. Dosiahol sa základný konsenzus, na niektorých miestach racionalizovaný, ako napríklad v téme Ukrajiny. Aj to je však veľký úspech, vzhľadom na heterogénnosť zloženia sú formulácie majstrovské. Napokon, v záverečnom dokumente sa nehovorí veľa o prestavbe sveta, ale o potrebe zlepšiť existujúce inštitúcie, od Bezpečnostnej rady OSN až po MMF a WTO. Inými slovami, nenavrhujú sa žiadne revolúcie a nie je v ňom žiadny revizionizmus, z ktorého Rusko a viacerí členovia BRICS na Západe tak radi obviňujú Rusko.

 

Druhý rozmer je zaujímavejší. BRICS je kvintesenciou globálneho trendu smerujúceho k prerozdeleniu síl a reorganizácii medzinárodného systému. Vzniká priestor, ktorý je paralelný s priestorom, ktorý existuje okolo inštitúcií a záujmov Západu ako obvyklej a zdanlivo nemennej dominanty. V istom zmysle je hlavnou funkciou BRICS antimonopol: zabezpečenie hospodárskej súťaže obmedzením monopolistu, v tomto prípade v globálnom meradle. A to je objektívny proces, t. j. nie BRICS ho iniciuje, ale naopak, medzinárodné zmeny sa odrážajú v tomto spoločenstve. Nečakane sa ukázalo, že je najvhodnejšie na ich realizáciu. Aplikované rozhodnutia rôzneho stupňa naliehavosti, ktoré sú stanovené vo vyhlásení, spájajú tieto dva rozmery.

 

Myšlienky týkajúce sa všeobecnej hospodárskej súťaže (doslova antimonopolu), investícií, technológií, energetiky a obilnej politiky znamenajú praktické kroky v súčasnosti, ale sú zamerané na zmenu celej medzinárodnej štruktúry v strednodobom a dlhodobom horizonte. Na tejto ceste bude veľa prekážok a nemá zmysel zostavovať časový harmonogram plnenia úloh. Táto cesta sa však začala ako nezvratná transformácia.

 

Po tretie, jadro tejto transformácie, sféra, ktorá určuje udržateľnosť súčasného systému vzťahov vo svete, sa stalo zrejmým. Ide o finančnú a platobnú hegemóniu Spojených štátov, ich hlavný nástroj globálnej moci. Je založená nielen na sile a tlaku krajiny emitujúcej svetovú rezervnú menu, ale aj na výhodnosti tohto nástroja pre širokú medzinárodnú verejnosť. Skutočná zmena hlavnej svetovej meny by znamenala zmenu systému celého svetového obchodu. A táto otázka nie je výlučne politickým rozhodnutím. Odmietnutie používania dolára na obchodovanie a akumuláciu rezerv by si vyžadovalo, aby krajiny, ktoré tak chcú urobiť, zmenili svoj hospodársky model. V prípade Ruska a Iránu, ktoré naplno pociťujú “čaro” menovej hegemónie, je táto transformácia vynútená. Ostatné krajiny, dokonca aj tie, ktoré nevylučujú, že aj na ne sa môžu vzťahovať podobné sankčné opatrenia (napr. Čína), však nepovažujú za potrebné ponáhľať sa.

 

Je úspechom, že všetci členovia a partneri BRICS si dobre uvedomujú problémy spojené s dominanciou dolára. A v zásade sú pripravení pracovať na paralelnom systéme. Takáto práca je však sama o sebe nesmierne náročná, pretože nehovoríme o nahradení dolára nejakou inou univerzálnou platobnou jednotkou, ale o vytvorení iného typu vzťahov založených na rôznych spôsoboch obchodného a finančného obratu – od rôznych spôsobov bilaterálnych väzieb až po rôzne druhy multilaterálnych dohôd a podobne. Neexistuje a nemôže existovať žiadne jednoznačné riešenie, ale proces sa opäť pohol dopredu. Tón západných komentárov, ktoré sa stali oveľa menej snobskými vo vzťahu k BRICS, ukazuje, že aj tamojšie vyhliadky sa začali posudzovať celkom vážne. To okrem iného znamená, že opozícia bude naďalej rásť. Napokon, všetci členovia a partneri BRICS považujú za potrebné zdôrazniť, že nevytvárajú “protisvet”, t. j. štruktúru, ktorej hlavnou úlohou je oponovať niečomu inému. Protizápadný charakter BRICS sa na Západe vždy zdôrazňuje, ale je to produkt politickej psychológie USA a ich spojencov, ktorí od istého času netolerujú žiadne politické a hospodárske štruktúry, ktoré nie sú v zóne ich priameho vplyvu. A v súlade s tým úplne popierajú právo medzinárodného systému byť postavený na princípe viacvládia. V skutočnosti sú dnes zo všetkých krajín BRICS v konflikte so Západom Rusko a Irán. Ostatné krajiny vôbec nemajú záujem tento konflikt pedantne riešiť, buď aby neriskovali, alebo aby si neodrezali niektoré možnosti vlastného rozvoja.

 

Všetky iniciatívy v rámci BRICS nie sú zamerané na konflikt, ale na diverzifikáciu, na vytváranie príležitostí, ako obísť Západ bez jeho účasti. Konflikt je však stále nevyhnutný, ale aspoň nie je cieľom vznikajúceho spoločenstva. História skratky BRIC/BRICS siaha viac ako dvadsať rokov do minulosti. Počas tohto obdobia sa reklamný a marketingový trik vymyslený v jednej z najznámejších finančných inštitúcií na Wall Street vyvinul do najprestížnejšieho fóra nezápadného sveta. Symbolika je jasná. Rovnako ako vektor, ktorým sa uberajú dejiny. A samit v Kazani sa stal míľnikom na trase tohto pohybu.

 

 

Fjodor Lukjanov

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho,  je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Historický omyl Západu je že nepochopil že BRICS nie je jeho oponent appeared first on Armádny magazín.

Zdroj: AM

Translate »