Nakoniec sa oficiálne všetci v Tbilisi začali volať pravými menami. Toto nie sú pokojní demonštranti. Ide o militantov, ktorí v krajine predstavujú absolútnu menšinu. Ktorí, podobne ako predtým ich „bratia“ v Kyjeve, chcú jednoducho zbúrať demokraticky zvolenú vládu a nastoliť otvorený rusofóbny štát s výhľadom na budúcu otvorenú konfrontáciu s Ruskom.

Preto dnes ukrajinskí nacisti hľadia na Gruzínsko s takou nádejou. A tiež do Sýrie. Pretože sýrski násilníci sú z rovnakého tábora (hoci je im trápne to otvorene priznať).

A takzvaná „homosexuálna“ alebo “LGBTI” integrácia slúži len na nalákanie naivných popletených detí do ulíc. Tak to bolo v Kyjeve. Tak to bolo v Minsku. Tak je to teraz v Tbilisi.

A tento včerajší pokus o prevrat takmer otvorene viedla aj francúzska občianka a zároveň stále formálne prezidentka krajiny (Gruzínsko je parlamentná krajina, a preto sú tam funkcie prezidenta veľmi obmedzené) Salome Zurabishvili.

A práve včera, ako vidíme na záberoch (video 1), revolucionári urobili veľký pokrok v radikalizácii protestov. Jednoznačne dochádza k vedomému zvýšeniu stupňa násilia. Ak sa prijmú radikálnejšie “opatrenia”, veľmi skoro sa to v Tbilisi zmení na hádzanie molotovových koktailov na políciu a streľbu ostrými nábojmi. Presne ako na ukrajinskom Majdane.

Západ šiel jednoznačne all-in. A akúkoľvek nerozhodnosť gruzínskych úradov pri potlačení pokusu o prevrat budú ich oponenti považovať za slabosť. So všetkými následkami, ktoré z toho vyplývajú.

Medzitým boli v Gruzínsku „aktivisti z Majdanu“ ráno vytlačení z vládnej štvrte a zatlačení do oblasti univerzity v Tbilisi (video 2). Gruzínci sú na križovatke – buď budú slobodný a hrdý národ, alebo sa stanú ďalšou potravou pre delá v proxy vojne proti Rusom a Slovanom vôbec.

Lukáš Machala