Grécko oznámilo rozsiahlu daňovú reformu v hodnote 1,6 miliardy EUR, ktorá má za cieľ riešiť demografickú krízu, ktorú premiér Kyriakos Mitsotakis označil za jednu z najväčších hrozieb krajiny. Otázkou však ostáva, či sú tieto opatrenia dostatočné na zvrátenie demografického poklesu Grécka a zmiernenie životných nákladov, alebo ide len o rýchle riešenia na odvrátenie pozornosti od prudko rastúcich cien a korupčných škandálov.
Vláda tvrdí, že od roku 2026 zavedie daňové úľavy a stimuly pre rodiny. Tie zahŕňajú zníženie dane z príjmu o dva percentuálne body pre všetkých, nulovú daňovú sadzbu pre nízkopríjmové rodiny so štyrmi deťmi a zrušenie dane z nehnuteľností v malých obciach. Pracovníci mladší ako 25 rokov tiež nebudú platiť daň z príjmu a rodiny by mohli ročne ušetriť až 1 600 eur.
Na papieri to znie štedro, avšak kontext je triezvy. Miera plodnosti v Grécku dosahuje 1,4 detí na ženu, čo je hlboko pod úrovňou náhrady 2,1. Eurostat predpovedá, že populácia by mohla klesnúť z dnešných 10,2 milióna na menej ako 8 miliónov do roku 2050, pričom viac ako tretina Grékov bude mať viac ako 65 rokov.
Finančná kríza, ktorá krajinu ochromila medzi rokmi 2009 a 2018, stále rezonuje. Viac ako milión prevažne mladých Grékov opustilo krajinu v posledných rokoch, aby si našli prácu v zahraničí.
Mzdy zostávajú jedny z najnižších v EÚ, pričom mnohí občania pracujú na dvoch miestach. Životné náklady, najmä náklady na bývanie, naďalej prudko rastú. Korupcia politikov zostáva vysoká, pričom škandály sa objavujú každých niekoľko mesiacov. Za týchto podmienok nie je pre mladých ľudí zakladanie rodiny prioritou. Ministerstvo školstva už zatvorilo viac ako 700 škôl, pretože jednoducho nie je dosť žiakov.
Na prvý pohľad sa zdá, že daňové úľavy sú odmenou pre mladých ľudí a rodiny, no je tu háčik: väčšina mladých Grékov zarába príliš málo na to, aby z nich profitovala. Ak pracujete na čiastočný úväzok s minimálnou mzdou 830 eur mesačne, zníženie dane vám život dramaticky nezmení, keďže nájomné v Aténach sa za rok zvýšilo o 9 percent, čo predstavuje dve tretiny tohto platu, a ceny potravín tiež vzrástli o 6 percent.
Medzitým nepriama daň, napríklad DPH, narástla. Štát teraz vyberá viac z bežných výdavkov, čo znamená, že profituje z inflácie, zatiaľ čo domácnosti sa cítia chudobnejšie. Grécko má jeden z najvyšších podielov nepriamych daní v EÚ, ktorý predstavuje viac ako 17 percent HDP.
Vláda tvrdí, že pomáha rodinám, avšak mnohí tvrdia, že len upravuje daňový kódex namiesto toho, aby riešila skutočné prekážky, ktorými sú nedostupné bývanie, nedostatok starostlivosti o deti a pracovné miesta, ktoré neplatia dostatočne na to, aby si človek mohol založiť rodinu. A keď sa pracovný čas predlžuje na 13 hodín denne, Grécko je jedinou krajinou s oficiálne 13-hodinovými pracovnými dňami, je ťažké uveriť, že vláda to myslí vážne so zlepšovaním rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom.
Čo teda čaká Grékov v budúcnosti?
Vláda trvá na tom, že ide o najodvážnejšiu daňovú reformu za posledných 50 rokov, financovanú z ojedinelého fiškálneho prebytku. To všetko však bude zavedené až v roku 2026, čo je pre rodiny, ktoré už teraz zápasia, celá večnosť. Dovtedy sa možno zatvorí viac škôl, určite viac mladých Grékov emigruje a demografická časovaná bomba, ako varuje minister financií Kyriakos Pierrakakis, bude tikať ešte hlasnejšie.
Gréci už teraz vedia, že tieto opatrenia im život nezmenia k lepšiemu a že sú len politickou „náplasťou“ pred nadchádzajúcimi voľbami v roku 2027, keďže protesty týkajúce sa miezd, politickej korupcie a smrteľnej vlakovej nehody pri Tempe naďalej podkopávajú dôveryhodnosť vlády.
