Ozzy Osbourne mal genetické odlišnosti, ktoré mu pomáhali odbúravať alkohol a metamfetamín. Jeho dávni predkovia sa zmiešali s neandertálcami.
Búrlivák Ozzy Osbourne šokoval svet nečakaným odchodom do heavymetalového neba len dva týždne po veľkom koncerte na štadióne v rodnom Birminghame, na ktorý dorazilo 40 000 fanúšikov. Cez vážne úrazy, Parkinsonovu chorobu aj zdravotné ťažkosti súvisiace s mnohoročným užívaním drog a alkoholu pritom výdrž „okolnostiam navzdory“ preslávila Ozzyho natoľko, až sa stal predmetom vedeckého výskumu.
Prečítajte si tiež: Príbeh Japonca, ktorý prežil obe atómové bomby, má prvý trailer. James Cameron chystá nekompromisný film
V roku 2010, keď mal Ozzy 61 rokov, sa „princ temnôt“ zaradil medzi tisícku obyvateľov planéty, ktorým bol v rámci ambiciózneho projektu The 1000 Genomes Project Consortium sekvenovaný kompletný genóm. V jeho prípade bolo dôvodom okrem iného pátranie po hypotetickej genetickej výbave, ktorá mala zakladajúceho člena Black Sabbath chrániť pred dôsledkami zničujúceho životného štýlu, prípadne vrhnúť svetlo na jeho umelecké schopnosti.
„Keď sa vezme do úvahy plavecký bazén chlastu, ktorý som za svoj život vypil, nehovoriac o kokaíne, morfiu, práškoch na spanie, sirupe proti kašľu, LSD, rohypnole, to len tak námatkovo, potom naozaj neexistuje prijateľné lekárske vysvetlenie, prečo by som mal byť ešte nažive. Snáď mi na to odpovie moja DNA,“ rozrozprával sa vtedy Osbourne pre Sunday Times of London.
Tajomstvo Osbournovho genómu
Hoci výskumníci na žiadne unikátne gény Ozzyho Osbourna nenarazili, isté odlišnosti predsa len zaznamenali. Podľa Nathaniela Pearsona, ktorý ako genetik rockerov genóm sekvenoval, výskumníci objavili niekoľko genetických variantov, ktoré doteraz nikde nevideli. Jedna z nich mala mať vplyv na schopnosť Osbournovho tela „absorbovať metamfetamín a ďalšie rekreačné drogy“.
Nezostalo ale len pri tom. „Osbourne vlastní napríklad hneď dva veľmi neobvyklé varianty génu CLTCL1, ktorý okrem iného ovplyvňuje vzájomnú komunikáciu neurónov. Ďalšou raritou Osbournovho genómu je zvláštna zmena v regulačnej oblasti jednej kópie génu ADH4, ktorý sa podieľa na odbúravaní alkoholu. Na chromozóme 10 si nesie ´Kmotr heavy metalu´ krátku sekvenciu, ktorá mohla zostať v ľudskej dedičnej informácii ako následok mesaliancie našich dávnych predkov s neandertálcami,“ okomentoval Ozzyho genetickú výbavu pre Neviditeľného psa biológ Jaroslav Petr.
Zjednodušene povedané, Ozzy Osbourne mal v génoch zvýšenú schopnosť popasovať sa s alkoholom a pervitínom a medzi jeho predkami patrili neandertálci, čo – v prípade neandertálcov – nie je v modernej populácii nič neobvyklé. Tajomstvo Ozzyho schopnosti napísať pesničku alebo odpoveď na otázku, prečo bol spevák tak závislý na kokaíne, ale vedci z DNA nevyčítali.
Na zdravie zabudnite
Britský spevák Ozzy Osbourne sa narodil 3. decembra 1948 v Birminghame ako John Michael Osbourne. Hudobnú kariéru začal na konci 60. rokov, keď so svojím priateľom a gitaristom Tonnym Iommim založil úspešnú skupinu Black Sabbath. Kvôli svojim závislostiam a neliečenej schizofrénii bol v roku 1978 zo skupiny vyhodený a dal sa na sólovú dráhu. Na koncertoch Ozzy pútal pozornosť nielen hudbou, ale aj provokatívnou javiskovou show. Do dejín vošlo jeho extempore so živým netopierom, ktorému odhryzol hlavu priamo pred desaťtisícami skamenelými divákmi.
Mohlo by vás tiež zaujímať: Osbourne roky bojoval so zákernou chorobou, na sklonku života ho trápili operácie chrbtice
Okrem psychických ťažkostí trpel Ozzy opakovanými zápalmi horných ciest dýchacích, ktoré ho v roku 2019 poslali na jednotku intenzívnej starostlivosti. Aby toho nebolo málo, vážne si v tej dobe poranil chrbticu, keď spadol vo svojom dome. V januári 2020 Ozzy fanúšikom oznámil, že trpí Parkinsonovou chorobou a nastupuje liečbu vo Švajčiarsku. „Vždy som hovorila, že na konci sveta budú šváby, Ozzy a Keith Richards,“ povedala v roku 2010 Osbournova manželka Sharon. „Prežije nás všetkých. To ma fascinovalo, koľko toho jeho telo vydrží.“ Jej slová sa nanešťastie nevyplnila, Ozzy Osbourne zomrel 22. júla 2025.
