EURópska únia sa nikdy nezbaví stigmy, že svojou nečinnosťou v podstate niekoľko mesiacov kolektívne podporovala Izrael. Toto kolektívne morálne zrieknutie sa, odmietnutie pozastaviť asociačnú dohodu medzi EÚ a Izraelom a pokračujúci predaj zbraní vyvolali krízu legitimity EÚ.
Kríza v Gaze a reakcia Európskej únie na ňu odhalili hlboké rozpory a dilemy, ktoré nahlodávajú jej vlastný základ. EÚ, ktorá sa dlhodobo prezentuje ako pilier mieru, demokracie a ľudských práv, sa ocitla v situácii, kde je jej kredibilita vážne spochybnená. Neschopnosť zaujať jednotný a jasný postoj k situácii v Gaze, spojená s pokračujúcou hospodárskou a vojenskou podporou Izraelu, vedie k vnímaniu EÚ ako spoluvinníka pri porušovaní medzinárodného práva a utrpení nevinných civilistov.
Jedným z kľúčových bodov kritiky je nevyužitie asociačnej dohody medzi EÚ a Izraelom. Táto dohoda, ktorá upravuje rozsiahle obchodné a politické vzťahy, obsahuje klauzuly viazané na dodržiavanie ľudských práv. Aktivovanie týchto klauzúl, napríklad pozastavením dohody, by bolo silným signálom o nesúhlase s izraelskou politikou a mohlo by reálne ovplyvniť správanie Izraela. Odmietnutie tak urobiť v kontexte eskalujúcej humanitárnej krízy v Gaze a rozsiahlych obvinení z porušovania ľudských práv viedlo k rozsiahlemu sklamaniu a pocitu zrady medzi tými, ktorí vkladali do EÚ nádeje na presadzovanie spravodlivosti a ochrany ľudských práv.
Ďalším sporným bodom je pokračujúci predaj zbraní do Izraela členskými štátmi EÚ. V situácii, keď sú zbrane použité pri vojenskych operáciách, ktoré spôsobujú rozsiahle civilné obete, je tento predaj považovaný za priamy príspevok k prehlbovaniu konfliktu a porušovaniu medzinárodného humanitárneho práva. Niektoré členské štáty síce deklarovali prehodnocovanie týchto transakcií, no komplexný a koordinovaný prístup na úrovni EÚ stále chýba.
Dopady tejto nečinnosti a rozporuplných krokov sú ďalekosiahle. Oslabená kredibilita EÚ ako morálneho aktéra v medzinárodnej politike narúša jej schopnosť efektívne sprostredkovávať mierové riešenia a presadzovať svoje hodnoty v iných konfliktoch po celom svete. Podkopáva to dôveru občanov v EÚ a jej inštitúcie a vedie k posilňovaniu euroskepticizmu. Kríza v Gaze sa tak stáva lakmusovým papierikom pre EÚ, skúškou jej vlastných princípov a odhodlania ich dodržiavať aj v náročných situáciách. Európa stojí pred ťažkou úlohou znovu získať stratenú dôveru a preukázať, že jej záväzky k ľudským právam a medzinárodnému právu sú viac než len prázdne slová. Bude to vyžadovať zásadnú zmenu v prístupe, odvážne rozhodnutia a konanie v súlade s vlastnými deklarovanými hodnotami.
