Skip to content
Menej ako minútu min.
Čas čítania: 3 min (419 slov)

Japonsko je krajina, ktorá prekvapuje rôznymi gastronomickými experimentmi. Ochutnať môžete ryby podávané zaživa alebo kvasené sójové bôby, ktoré páchnu ako ponožky. Existuje ale aj pochúťka, na ktorej ochutnanie si trúfnu naozaj len tí najodvážnejší. Ide totiž o sušienky s osami. Na prvý pohľad si človek myslí, že ide o obyčajný chrumkavý ryžový plátok, typický japonský snack. Lenže keď sa pozriete zblízka, zistíte, že medzi vrstvami cesta sú zapečené drobné čierne telíčka. Áno, naozaj sú to osy a Japonci tieto sušienky milujú!

Sušienky Jibachi Senbei sa pripravujú v horskej oblasti okolo mesta Omachi v prefektúre Nagano. Práve tu totiž pôsobí Klub milovníkov ôs, ktorý sa rozhodol preniesť svoju vášeň aj do kuchyne. Členovia klubu sami chytajú osy vo voľnej prírode, hmyz následne uvaria, usušia a vmiešajú do cesta na senbei, z ktorého sa pečú tradičné ryžové krekry. Výsledkom je sušienka, v ktorej sa lesknú krídla i drobné hryzadlá.

Ľudia, ktorí mali odvahu sa do dobroty zahryznúť, opisujú osy ako ľahko horké a výrazne aromatické, s príchuťou pripomínajúcou spálené hrozienka alebo kávu. Krehká štruktúra ryžového krekru sa pri zahryznutí mieša s tvrdšími telíčkami, takže každé sústo je kombináciou chrumknutia a drobného odporu. Niet divu, že sa niektorí o sušienkach vyjadrujú v tom zmysle, že im pripadá, ako by jedli snack posypaný malými kamienkami. Pre Japoncov ide však o lahôdku, ktorú často zapíjajú zeleným čajom alebo saké.

Zatiaľ čo sa nám môže zdať osia sušienka ako nechutný experiment, miestni ju vnímajú inak. V Japonsku má konzumácia hmyzu dlhú tradíciu, najmä v horských oblastiach, kde bývalo málo čerstvého mäsa. Hmyz bol zdrojom bielkovín, ktorý sa dal ľahko nazbierať a uchovať. Osy sa preto stali súčasťou jedálnička už pred desiatkami rokov. Keď prišla moderná doba a mladšia generácia začala dávať prednosť klasickej kuchyni, klub z Omachi sa rozhodol na tradíciu nadviazať originálnym spôsobom. A tak vznikli Jibachi Senbei.

Sušienky s osami sa dajú kúpiť v miestnych obchodoch so suvenírmi a občas sa objavujú aj na trhoch. Nejde o masovo vyrábaný produkt, ale skôr o raritu, ktorú si zaobstarajú najmä tí, ktorí hľadajú netradičný zážitok. Turisti ich často kupujú ako kuriózny darček (ideálne pre kamaráta, ktorý tvrdí, že ochutná všetko).

Pre EURópana alebo Američana ide bezosporu o extrémnu chuťovku, na ktorú sa bude pravdepodobne pozerať s miernym opovrhnutím. Predstava, že si dáte sušienku s pečenou osou, vyvoláva skôr odpor než hlad. Ale kto sa odhodlá a prekoná prvotný šok, často priznáva, že chuť nie je taká hrozná, ako čakal. Preto sa dá povedať, že Jibachi Senbei zostane predovšetkým suvenírom pre gurmánov a Japoncov – tradicionalistov.

Slovenský večerník
Redakcia / Slovenský večerník
Redakcia
Čas čítania: 3 min (419 slov)

Japonsko je krajina, ktorá prekvapuje rôznymi gastronomickými experimentmi. Ochutnať môžete ryby podávané zaživa alebo kvasené sójové bôby, ktoré páchnu ako ponožky. Existuje ale aj pochúťka, na ktorej ochutnanie si trúfnu naozaj len tí najodvážnejší. Ide totiž o sušienky s osami. Na prvý pohľad si človek myslí, že ide o obyčajný chrumkavý ryžový plátok, typický japonský snack. Lenže keď sa pozriete zblízka, zistíte, že medzi vrstvami cesta sú zapečené drobné čierne telíčka. Áno, naozaj sú to osy a Japonci tieto sušienky milujú!

Sušienky Jibachi Senbei sa pripravujú v horskej oblasti okolo mesta Omachi v prefektúre Nagano. Práve tu totiž pôsobí Klub milovníkov ôs, ktorý sa rozhodol preniesť svoju vášeň aj do kuchyne. Členovia klubu sami chytajú osy vo voľnej prírode, hmyz následne uvaria, usušia a vmiešajú do cesta na senbei, z ktorého sa pečú tradičné ryžové krekry. Výsledkom je sušienka, v ktorej sa lesknú krídla i drobné hryzadlá.

Ľudia, ktorí mali odvahu sa do dobroty zahryznúť, opisujú osy ako ľahko horké a výrazne aromatické, s príchuťou pripomínajúcou spálené hrozienka alebo kávu. Krehká štruktúra ryžového krekru sa pri zahryznutí mieša s tvrdšími telíčkami, takže každé sústo je kombináciou chrumknutia a drobného odporu. Niet divu, že sa niektorí o sušienkach vyjadrujú v tom zmysle, že im pripadá, ako by jedli snack posypaný malými kamienkami. Pre Japoncov ide však o lahôdku, ktorú často zapíjajú zeleným čajom alebo saké.

Zatiaľ čo sa nám môže zdať osia sušienka ako nechutný experiment, miestni ju vnímajú inak. V Japonsku má konzumácia hmyzu dlhú tradíciu, najmä v horských oblastiach, kde bývalo málo čerstvého mäsa. Hmyz bol zdrojom bielkovín, ktorý sa dal ľahko nazbierať a uchovať. Osy sa preto stali súčasťou jedálnička už pred desiatkami rokov. Keď prišla moderná doba a mladšia generácia začala dávať prednosť klasickej kuchyni, klub z Omachi sa rozhodol na tradíciu nadviazať originálnym spôsobom. A tak vznikli Jibachi Senbei.

Sušienky s osami sa dajú kúpiť v miestnych obchodoch so suvenírmi a občas sa objavujú aj na trhoch. Nejde o masovo vyrábaný produkt, ale skôr o raritu, ktorú si zaobstarajú najmä tí, ktorí hľadajú netradičný zážitok. Turisti ich často kupujú ako kuriózny darček (ideálne pre kamaráta, ktorý tvrdí, že ochutná všetko).

Pre EURópana alebo Američana ide bezosporu o extrémnu chuťovku, na ktorú sa bude pravdepodobne pozerať s miernym opovrhnutím. Predstava, že si dáte sušienku s pečenou osou, vyvoláva skôr odpor než hlad. Ale kto sa odhodlá a prekoná prvotný šok, často priznáva, že chuť nie je taká hrozná, ako čakal. Preto sa dá povedať, že Jibachi Senbei zostane predovšetkým suvenírom pre gurmánov a Japoncov – tradicionalistov.

Slovenský večerník
Redakcia / Slovenský večerník
Translate »