Na zimných olympijských hrách stál štyrikrát na najvyššom stupni, stal sa legendou skokov na lyžiach. Ale svoj život utopil Matti Nykänen v poháriku, násilí a zhýralosti.
Meno Mattiho Nykänena bolo v 80. rokoch minulého storočia slávne. V roku 1985 ako prvý skokan v histórii prekonal hranicu 190 metrov. Fínsky športovec nebol príliš inteligentný, veď nedokončil ani základnú školu. No športový svet mu ležal pri nohách.
Na olympijských hrách v Calgary 1988 vybojoval tri zlaté medaily: na veľkom mostíku, strednom mostíku aj v súťaži družstiev. Štyri roky predtým v Sarajeve získal zlato na veľkom mostíku.
Do roku 1989 bol Nykänen päťnásobným majstrom sveta, štvornásobným víťazom Svetového pohára, dvojnásobným víťazom Turnaja štyroch mostíkov aj majstrom sveta v letoch na lyžiach. Žiadny iný skokan v histórii sa takouto zbierkou nemohol pochváliť.
Malého Mattiho poslal jeho otec na skokanský mostík neďaleko ich domu v Jyväskylä, keď mal iba osem rokov. „Odvtedy som chcel len skákať, skákať a znova skákať,“ spomínal v minulosti Nykänen. No o šesť rokov neskôr vstúpila do jeho života po športe ďalšia vášeň. Alkohol po prvýkrát ochutnal ako štrnásťročný a chuť na neho nikdy nestratil.
Keď boli u fenomenálneho amerického golfistu Tigera Woodsa odhalený jeho promiskuitný sexuálny život, mnohí sa pýtali, čo všetko by bol legendárny športovec dosiahol, keby sa striktne držal režimu profesionálneho atléta. Nikdy by neprehral, alebo by tak či tak stratil svoju neporaziteľnosť?
Podobné úvahy sa vynárali aj v súvislosti s Nykänenom, keďže počas hviezdnych rokov bol dvakrát vylúčený z fínskej reprezentácie pre alkoholizmus, v rokoch 1985 a 1987. „Keď bol opitý a nepáčilo sa mu nič, čo ste povedali, útočil na vás päsťami,“ povedal o ňom reprezentačný kolega Jari Pukkonen.
„Ten muž bol typický Jekyll a Hyde,“ spomínal Nykänenov životopisec Egon Tiner. „Keď bol triezvy, bol jeden z najmilších a najpriateľskejších ľudí, akých si viete predstaviť. Keď bol opitý, bol zase nebezpečný a agresívny.“
Pitie mohlo pripraviť o všetky medaily z jeho druhých olympijských hier. Keď sa opil do omámenie, vylúpil stánok, ukradol pivo a cigarety. Súd sa vtedy k šampiónovi správal ústretovo – dostal podmienečný trest. A istý čas sa snažil ovládať. „Bol som veľmi mladý, keď som dosiahol najväčšie úspechy,“ priznal. „A pil som, pretože som nemal čo iné robiť. Chcel som zabudnúť.“
Po skončení kariéry sa štvornásobný olympijský víťaz pokúsil preraziť v šoubiznise. V roku 1992 sa pretransformoval na speváka a vydal album s názvom „Night of Surprises“, v preklade Noc prekvapení, ktorému sa vo Fínsku darilo. Predalo sa ho 25-tisíc kópii, za čo si vyslúžil zlatú platňu. V hudobných rebríčkoch krajiny sa najvyššie dostal na 16. miesto a udržal sa v nich dva mesiace.
Ďalší album s názvom Samuraj, vydaný v roku 1993, však nebol taký úspešný. Nykänen si už zvykol na luxusný život a rýchlo premrhal všetko, čo zarobil – či už v športe alebo mimo neho. Aby sa udržal nad vodou, predal všetky svoje medaily a našiel si prácu ako spevák v miestnej reštaurácii. A keď mu to nestačilo, stal sa striptérom v nočnom klube, hral v pornofilme a nakoniec si našiel prácu v spoločnosti poskytujúcej sex cez telefón.
„Pracujem ako manželský <a href="https://seo-consulting.sk/“ title=“poradca“>poradca,“ vtipkoval vtedy Nykänen v jednom z rozhovorov. „Ak sa ti darí, zavolaj mi. Pomôžem ti všetko zničiť za sedem sekúnd.“ Bývalý šampión prirodzene nehovoril tieto veci bezdôvodone.
Nykänen sa šesťkrát oženil, s jednou ženou dokonca dvakrát. Mervi Tapolaová bolo meno ženy, ktorá mu tolerovala početné prešľapy dlhšie ako ktokoľvek iný. Počas dvanásťročného spoločného života s násilným manželom požiadala o rozvod 15-krát. A jedného dňa, na Štedrý deň v roku 2009, takmer zomrela. Nykänen ju napadol nožom a potom sa ju pokúsil uškrtiť opaskom županu. Za to „Lietajúci Fín“ skončil na 16 mesiacov vo väzení.
Nôž nebol pre Nykänena cudzou zbraňou. Fín sa po prvýkrát dostal do basy v roku 2004, keď ho súd vo fínskom Tampere poslal na 26 mesiacov do väzenia za pokus o vraždu svojho 59-ročného priateľa v letnej chatke v Tottijärvi. Jeho obeť museli hospitalizovať s vážnymi bodnými ranami. Faktom je, že bývalý olympionik v tom čase nebol príčetný, v jeho krvi namerali 3,4 promile.
Medzi dvomi trestami odňatia slobody sa Nykänen pravidelne dostával do rôznych problémov. Zbil svoju manželku, rozvážača pizze a ďalších ľudí, ktorí mu prišli do cesty, keď mal zlú náladu. A pil nepretržite. „Snažili sme sa mu pomôcť mnohokrát,“ povedal jeho tréner Matti Pulli. „Niekoľkokrát sme ho poslali na kliniku. Ale hneď ako sa odtiaľ vrátil, začal znova piť.“
Nykänenov život sa dostal do normálu prakticky až v roku 2018, keď mu diagnostikovali cukrovku. Jeho meno sa konečne vytratilo zo škandálov – predtým novinári vo Fínsku žartovali, že Matti predal viac novín ako ktokoľvek iný na svete. Nykänen sa znovu oženil, a vraj bol v poslednom manželstve šťastný. A triezvy.
Jeho šťastie však netrvalo dlho. Nykänenovo zdravie bolo beznádejne podlomené a vo februári 2019 zomrel vo veku 55 rokov. Oficiálnymi príčinami smrti boli pankreatitída a zápal pľúc. „Pozdrav z pekla“ – tak nazval veľký šampión svoju autobiografiu a poznamenal, že jeho život nemohol byť horší. A krátko pred smrťou, keď sa prihovoril verejnosti, zavtipkoval: „Považujte sa za šťastného, ak sa nevoláte Matti Nykänen.“
