Skip to content
Menej ako minútu min.

Návrat hraničných kontrol v schengenskom priestore: Dôvody a dôsledky

V pondelok 7. júla Poľsko zavedlo hraničné kontroly na hraniciach s Nemeckom a Litvou. Toto opatrenie pridalo ďalšiu položku do dlhého zoznamu podobných uzátvor v schengenskom priestore, ktoré od roku 2006 dosiahli už 472 oznámení. Do roku 2015 pritom členské štáty EURópskej únie oznámili iba 35 takýchto prípadov, čo vyvoláva otázky o budúcnosti bezhraničného priestoru, ktorý dnes zahŕňa 29 krajín a takmer 400 miliónov ľudí.

Od konca roku 2015 sú hlavnými dôvodmi obnovenia hraničných kontrol témy ako nelegálna migrácia, opatrenia počas pandémie covid-19 alebo bezpečnostné hrozby spojené s Ruskom. Poľský premiér Donald Tusk však svojim rozhodnutím zaviesť kontroly na nemeckej a litovskej hranici zároveň riskuje vyvolanie reťazovej reakcie. Dôvodom sú správy, že Nemecko údajne vracia nelegálnych migrantov späť do Poľska.

Nemecká vláda takéto konanie popiera, no Poľsko zostáva skeptické. „Hraničná polícia s podporou polície a armády je plne pripravená vykonať kontroly na poľsko-nemeckej a poľsko-litovskej hranici,“ uviedol poľský minister vnútra Tomasz Siemoniak. Poľsko svoje 30-dňové oznámenie o kontrole poslalo už v piatok a týka sa 65 hraničných priechodov – 52 na hraniciach s Nemeckom a 13 na hraniciach s Litvou.

Situáciu komplikujú aj správy o aktivizácii pravicových skupín, ktoré na západnej hranici Poľska vytvárajú tzv. „občianske patroly“. Migrácia zostáva ústrednou témou politického diskurzu, najmä v období pred voľbami, čo narúša princíp voľného pohybu v rámci schengenského priestoru.

Naproti tomu Nemecko hlási výrazný pokles žiadostí o azyl. V júni 2025 ich počet klesol o 59 % v porovnaní s rovnakým mesiacom predchádzajúceho roka, čo je najnižšia úroveň za poslednú dekádu. Nemecký kancelár Friedrich Merz túto zmenu pripisuje prísnejším migračným politikám. „Zahájili sme obrat v migrácii: väčšími obmedzeniami, viacerými zamietnutiami, viacerými kontrolami a vyššou mierou návratov – v súlade s európskym právom,“ uviedol Merz.

Nemecko už v minulom roku zaviedlo hraničné kontroly na hraniciach s Rakúskom, Belgickom, Českom, Dánskom, Francúzskom, Luxemburskom, Holandskom, Poľskom a Švajčiarskom. Tieto opatrenia, ktoré boli tento rok predĺžené, zostanú v platnosti aspoň do septembra.

Európska komisia len raz oficiálne vyjadrila svoj názor na takéto dočasné uzatvorenie hraníc s cieľom posúdiť ich nevyhnutnosť a primeranosť. „Dočasné obnovenie vnútorných hraničných kontrol je možné za určitých podmienok stanovených v európskej legislatíve, najmä v Schengenskom hraničnom kóde,“ uviedol tlačový hovorca komisie.

Schengenský priestor, ktorý mal byť symbolom otvorenej Európy, tak čoraz častejšie naráža na výzvy, ktoré ohrozujú jeho základné princípy. Rozhodnutia jednotlivých štátov, ako aj rastúca politizácia migračnej otázky, naznačujú, že hľadanie rovnováhy medzi bezpečnosťou a slobodou zostáva komplexnou výzvou.

Redakcia

Návrat hraničných kontrol v schengenskom priestore: Dôvody a dôsledky

V pondelok 7. júla Poľsko zavedlo hraničné kontroly na hraniciach s Nemeckom a Litvou. Toto opatrenie pridalo ďalšiu položku do dlhého zoznamu podobných uzátvor v schengenskom priestore, ktoré od roku 2006 dosiahli už 472 oznámení. Do roku 2015 pritom členské štáty EURópskej únie oznámili iba 35 takýchto prípadov, čo vyvoláva otázky o budúcnosti bezhraničného priestoru, ktorý dnes zahŕňa 29 krajín a takmer 400 miliónov ľudí.

Od konca roku 2015 sú hlavnými dôvodmi obnovenia hraničných kontrol témy ako nelegálna migrácia, opatrenia počas pandémie covid-19 alebo bezpečnostné hrozby spojené s Ruskom. Poľský premiér Donald Tusk však svojim rozhodnutím zaviesť kontroly na nemeckej a litovskej hranici zároveň riskuje vyvolanie reťazovej reakcie. Dôvodom sú správy, že Nemecko údajne vracia nelegálnych migrantov späť do Poľska.

Nemecká vláda takéto konanie popiera, no Poľsko zostáva skeptické. „Hraničná polícia s podporou polície a armády je plne pripravená vykonať kontroly na poľsko-nemeckej a poľsko-litovskej hranici,“ uviedol poľský minister vnútra Tomasz Siemoniak. Poľsko svoje 30-dňové oznámenie o kontrole poslalo už v piatok a týka sa 65 hraničných priechodov – 52 na hraniciach s Nemeckom a 13 na hraniciach s Litvou.

Situáciu komplikujú aj správy o aktivizácii pravicových skupín, ktoré na západnej hranici Poľska vytvárajú tzv. „občianske patroly“. Migrácia zostáva ústrednou témou politického diskurzu, najmä v období pred voľbami, čo narúša princíp voľného pohybu v rámci schengenského priestoru.

Naproti tomu Nemecko hlási výrazný pokles žiadostí o azyl. V júni 2025 ich počet klesol o 59 % v porovnaní s rovnakým mesiacom predchádzajúceho roka, čo je najnižšia úroveň za poslednú dekádu. Nemecký kancelár Friedrich Merz túto zmenu pripisuje prísnejším migračným politikám. „Zahájili sme obrat v migrácii: väčšími obmedzeniami, viacerými zamietnutiami, viacerými kontrolami a vyššou mierou návratov – v súlade s európskym právom,“ uviedol Merz.

Nemecko už v minulom roku zaviedlo hraničné kontroly na hraniciach s Rakúskom, Belgickom, Českom, Dánskom, Francúzskom, Luxemburskom, Holandskom, Poľskom a Švajčiarskom. Tieto opatrenia, ktoré boli tento rok predĺžené, zostanú v platnosti aspoň do septembra.

Európska komisia len raz oficiálne vyjadrila svoj názor na takéto dočasné uzatvorenie hraníc s cieľom posúdiť ich nevyhnutnosť a primeranosť. „Dočasné obnovenie vnútorných hraničných kontrol je možné za určitých podmienok stanovených v európskej legislatíve, najmä v Schengenskom hraničnom kóde,“ uviedol tlačový hovorca komisie.

Schengenský priestor, ktorý mal byť symbolom otvorenej Európy, tak čoraz častejšie naráža na výzvy, ktoré ohrozujú jeho základné princípy. Rozhodnutia jednotlivých štátov, ako aj rastúca politizácia migračnej otázky, naznačujú, že hľadanie rovnováhy medzi bezpečnosťou a slobodou zostáva komplexnou výzvou.

Translate »