Rok 2026 bude pre firmy testom konkurencieschopnosti
Rok 2025 potvrdil, že slovenská ekonomika sa postupne dostáva zo spomalenia, ktoré bolo dôsledkom vysokej inflácie v rokoch 2022–2023, reštriktívnej menovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB) a slabšej hospodárskej situácie u kľúčových obchodných partnerov, predovšetkým v Nemecku. Po stagnácii v roku 2023 a obmedzenom raste v roku 2024 sa tempo reálneho rastu HDP v roku 2025 zrýchlilo približne na 2 %, v súlade s aktuálnymi prognózami Európskej komisie, OECD a Národnej banky Slovenska (NBS).
Pre firmy to znamená návrat možnosti plánovania v strednodobom horizonte, nie však návrat k podmienkam spred obdobia vysokej inflácie. Podnikateľské prostredie na Slovensku je naďalej formované nákladovými tlakmi, relatívne vysokými cenami energií v Európe, vyššími než historickými nákladmi financovania a silnou závislosťou ekonomiky od zahraničného obchodu.
– Členstvo v eurozóne zabezpečuje stabilitu voči spoločnej mene, neeliminuje však menové riziko v medzinárodnom obchode. Slovenské firmy sa čoraz častejšie vyrovnávajú v amerických dolároch, britských librách alebo menách krajín strednej a východnej Európy, kde môže byť volatilita v priebehu roka výrazná. Pri vysokých objemoch obchodov môžu aj relatívne malé pohyby kurzov výrazne ovplyvniť ziskovosť kontraktov – hovorí Jacek Jurczyński, CEO spoločnosti Akcenta CZ.
Čo by mali slovenské firmy robiť v roku 2026?
Podľa expertov Akcenty bude rok 2026 na Slovensku predovšetkým rokom riadenia rizík a zvyšovania efektívnosti, nie jednoduchého rastu. Kľúčové budú tri oblasti:
1. Aktívne riadenie menového rizika
Firmy, ktoré obchodujú v menách mimo eurozóny, by mali vnímať zabezpečenie FX ako súčasť operatívneho riadenia podnikania – prostredníctvom forwardových transakcií, flexibilného riadenia meny vyrovnania a plánovania v kurzových scenároch.
2. Investície do produktivity a technológií
Pri rastúcich mzdových nákladoch sa investície do automatizácie, digitalizácie a optimalizácie procesov stávajú nevyhnutnou podmienkou udržania marží.
3. Diverzifikácia trhov a zákazníkov
Znižovanie závislosti od jedného trhu alebo jedného exportného sektora zvyšuje odolnosť firiem voči externým šokom.
Inflácia pod kontrolou, trh práce zostáva napätý
Inflácia, ktorá na Slovensku v roku 2022 presahovala 12 %, v roku 2024 výrazne klesla a v roku 2025 sa pohybuje v pásme 3–4 %, pričom sa postupne približuje k inflačnému cieľu ECB. Zároveň zostáva trh práce napätý – nezamestnanosť je na relatívne nízkej úrovni a firmy, najmä v priemysle, automobilovom sektore a technických odboroch, naďalej signalizujú nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a mzdové tlaky.
Export zostáva pilierom rastu, no zvyšuje citlivosť ekonomiky na zahraničný cyklus
Slovenská ekonomika je vo veľkej miere závislá od exportu. Jeho hodnota v roku 2024 dosiahla približne 112 mld. EUR a v roku 2025 sa – podľa údajov za prvé tri štvrťroky – udržiava na porovnateľne vysokej úrovni s miernym nominálnym rastom. Hlavnými motormi exportu zostávajú automobilový, strojársky a elektrotechnický priemysel. Kľúčovými obchodnými partnermi sú Nemecko, Česko, Poľsko, Maďarsko a Francúzsko, ktoré spolu predstavujú viac než polovicu slovenského exportu. Táto geografická koncentrácia však zvyšuje citlivosť ekonomiky na výkyvy zahraničného dopytu, najmä na vývoj nemeckého priemyslu. Štrukturálnou výzvou zostáva aj vysoký podiel výroby komponentov a polotovarov pre zahraničné koncerny. Hoci exportné objemy sú vysoké, marže a pridaná hodnota vo veľkej miere zostávajú mimo Slovenska. V praxi to znamená, že aj relatívne malé zmeny výrobných nákladov, cien energií alebo výmenných kurzov môžu výrazne ovplyvniť finančné výsledky firiem. Zároveň je však čoraz viditeľnejšia postupná diverzifikácia – rastie význam trhov strednej Európy a škandinávskych krajín, ako aj export služieb a technologicky náročnejších produktov.
Stabilita eura neznamená absenciu FX rizika pre firmy
Na rozdiel od Česka, kde bol kurz koruny v roku 2025 relatívne menej volatilný, sú slovenské firmy vystavené výkyvom zahraničných mien, v ktorých realizujú svoje obchody. V priebehu roku 2025 zaznamenali kurzy USD/EUR či GBP/EUR výrazné pohyby v reakcii na rozhodnutia centrálnych bánk, makroekonomické údaje a geopolitické napätie. – Menové riziko vo firmách nemá špekulatívny charakter, ale je čisto operatívne. Nezabezpečená FX expozícia je v praxi skrytým nákladom, ktorý sa prejaví až vo finančných výsledkoch. Pohyby kurzov o niekoľko percent – čo pri hodnotách kontraktov často znamená rozdiely v desiatkach tisíc eur – môžu rozhodovať o tom, či kontrakt zostane ziskový – zdôrazňuje Jacek Jurczyński, CEO Akcenty CZ.
Riadenie FX rizika sa tak stáva súčasťou každodenného operatívneho riadenia a ochrany marží malých a stredných podnikov.
Česká koruna sa v priebehu roka postupne posilňovala voči euru – z priemerných úrovní okolo 25,15 EUR/CZK v prvom polroku na úrovne pod 25,00 v štvrtom štvrťroku, čo predstavuje ročný pohyb približne 1,5–2 %. Americký dolár sa naopak výrazne posilnil voči euru: kurz USD/EUR sa posunul z úrovní okolo 1,11 v prvom štvrťroku do pásma 1,17–1,18 ku koncu roka, teda o viac
než 5 % medziročne. Poľský zlotý zostával voči euru relatívne stabilný, najčastejšie v pásme 4,20–4,22 PLN/EUR, avšak aj krátkodobé výkyvy na úrovni 1–2 % mali význam pri regionálnych kontraktoch s nižšími maržami. Britská libra sa v roku 2025 pohybovala v širšom pásme 0,84–0,89 GBP/EUR, pričom volatilita bola najvyššia v druhej polovici roka v reakcii na makroekonomické údaje a menovú politiku.
Tieto pohyby potvrdzujú, že menové riziko je pre firmy reálnou výzvou. Pri kontraktoch v hodnote stoviek tisíc alebo miliónov eur môžu aj niekoľkopercentné zmeny kurzov v priebehu roka rozhodovať o ziskovosti, cenovej konkurencieschopnosti a schopnosti firiem spoľahlivo plánovať rozpočty a cash flow.
Menová politika ECB: stabilita eura, no drahšie financovanie pre firmy
Kľúčovým makroekonomickým faktorom v roku 2025 zostáva menová politika Európskej centrálnej banky. Po agresívnych zvýšeniach úrokových sadzieb v rokoch 2022–2023 si ECB počas väčšiny roka 2024 udržiavala reštriktívny postoj a v roku 2025 začala s opatrným cyklom ich znižovania. Napriek tomu zostávajú náklady financovania výrazne vyššie než pred rokom 2022. Pre slovenské firmy to znamená kurzovú stabilitu vyplývajúcu z členstva v eurozóne, no zároveň drahšie investičné a prevádzkové úvery. Najviac to pociťujú malé a stredné podniky, ktoré majú obmedzený prístup k alternatívnym zdrojom kapitálu.
Spotreba sa zotavuje, no náklady zostávajú výzvou
Pokles inflácie a postupné zlepšovanie reálnych príjmov domácností v roku 2025 prispeli k oživeniu súkromnej spotreby. Profitujú z toho maloobchod, služby a segment tovarov dlhodobej spotreby. Zároveň však rastúce mzdové náklady a tlak na mzdy nútia firmy kompenzovať rast nákladov zvyšovaním prevádzkovej efektívnosti a lepším finančným riadením.
Stabilná makroekonomika, no rastúci význam strategických rozhodnutí
Slovensko zostáva jednou zo stabilnejších ekonomík regiónu, profitujúcou z členstva v eurozóne a zvládnutej inflácie. Zároveň však nákladové tlaky, vysoká konkurencia a externá neistota spôsobujú, že v roku 2026 bude o konkurencieschopnosti firiem rozhodovať nielen dopyt, ale predovšetkým kvalita riadenia financií a rizík. – Firmy, ktoré plánujú v scenároch, vedome riadia menové riziko a investujú do produktivity, majú reálnu šancu vyjsť z roku 2026 silnejšie – uzatvára Jacek Jurczyński, CEO Akcenty CZ.
***
O Akcente: Akcenta patrí medzi najväčších obchodníkov s devízami v strednej Európe. Klientom
ponúka výhodné kurzy, nízke poplatky a zabezpečenie proti kurzovému riziku. Pôsobí v Česku,
Poľsku, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku. Obsluhuje viac než 54 000 malých a stredných firiem
so zameraním na zahraničný obchod.
