Janek Novák je inštruktorom rôznych športov a trávi s deťmi väčšinu roka. Bežne sa mu stáva, že dievčatá na táboroch dostanú prvú periódu alebo menštruácia príde nečakane. Nepáčilo sa mu, ako takéto situácie okolie rieši, a tak si našiel vlastný spôsob.
Ako ste sa vlastne dostali k tomu, že zasvätene a bez ostychu hovoríte o menštruácii a snažíte sa byť pripravený dievčatám pomôcť, keď ich neočakávane prepadne pri športe?
Mám pocit, že mužská časť populácie je o menštruácii málo informovaná a často k nej pristupuje ako k niečomu, čo je trochu otravné. Bolo mi to ľúto, pretože sa to prejavuje v komunikácii so stredoškolskými deťmi. Pripadalo mi dôležité sa o túto tému zaujímať, hoci som chlap a na hromadných detských akciách by mali byť zástupcovia oboch pohlaví.
Označili by ste ženskú periódu medzi mužskou časťou vedúcich vyložene za tabu?
Asi áno a pramení to hlavne z nevedomosti. Muži to často nechcú riešiť. Mne príde dôležité, aby to mužská populácia začala vnímať a viac sa o to zaujímať. Pretože nech chceme alebo nie, je to súčasť života, ktorá tu bude stále. A mala by tak byť v povedomí nielen dievčat, ale aj chlapcov.
A kedy ste sa o tému začal zaujímať vy sám?
Najviac som to v sebe začal riešiť v dobe, keď som robil inštruktora vodnej turistiky v jednej firme. S vodou je to spojené, pretože hoci vás menštruácia nemusí obmedzovať, tu sa musí hľadieť na hygienu. Klienti firmy boli často žiačky ôsmeho, deviateho ročníka alebo prvých ročníkov gymnázia. Jazdia na školské výlety, stmeľovacie akcie a podobne. Nechcem všetkých hádzať do jedného vreca, ale videl som, že sa často stalo, že dievča dostalo menštruáciu nečakane alebo prvýkrát a oni s ňou nekomunikovali citlivo. Zaznievali hlášky typu: „No, Ježiš, tak máš krámy. Alebo klameš a len sa ti nechce na vodu.“
Čo ste si v takej chvíli myslel?
Hovoril som si, že taký človek by sa mal hneď zobrať a ísť domov a rozhodne nepracovať s deťmi. Pretože si myslím, že slečny, ktorým sa to nečakane prvýkrát stane v lodi na vode, ale vlastne kdekoľvek a nie sú na to pripravené, sú zaskočené prípadnou nehodou. Mne taká komunikácia vadila, trápilo ma to. Videl som, ako sa na ňu dívajú aj deti okolo, a preto som sa o to začal zaujímať. Je možné, že to slečna povie kamarátkam, ale v ich veku je možné, že ani ony nebudú vedieť, čo a ako. A tak idú za inštruktorom, ktorý na akcii s menším počtom detí môže byť aj sám. Alebo sa vôbec hanbia zodvihnúť z lode.
To sa vám niekedy skutočne prihodilo?
České rieky majú často málo vody a veľa jazov, kde sa lode musia prenášať. Keď vidím na dievčati, že nechce z lode vyliezť a ešte má cez klin prehodenú mikinu a vymýšľa, prečo nemôže vstať, tak mi to hneď zopne. Väčšina telocvikárov v takej chvíli buď robí, že to nevidí, alebo má nevhodné komentáre. Ja som to začal robiť tak, že do bežnej lekárničky som si dal sáčok nadpísaný „menštruácia“ a doň vložky, intímne vložky aj tampóny. Potom za slečnou zájdem a len jej poviem, že vidím, že jej nie je dobre a či má nejaký zdravotný problém. Nech si vezme lekárničku, nájde si v nej, čo je potrebné, a my na ňu v pohode počkáme. Alebo s nami nemusí pokračovať, môžeme zavolať domov a počkať na rodičov. Moc sa v tom nebabrem a rozhodne jej predo všetkými to, čo potrebuje, nedávam rovno do rúk. Aby som jej pred partiou neuškodil.
Čo ak si dievčatá nevedia rady vôbec?
Keď slečna nevie vôbec, čo má robiť, tak jej ponúknem pomoc v tom, že zoženiem nablízku nejakú pani, ktorá by jej mohla poradiť. Obzvlášť v okolí našich riek to nie je problém. Prípadne by som bol asi schopný a ochotný poradiť aj ja sám, ale chápem, že kvôli predsudkom v spoločnosti by to mohlo dievčatám pripadať divné.
Ako vyzerala vaša domáca príprava?
Učil som sa lepiť vložky, zistiť, aký je medzi nimi rozdiel a že sú to vlastne samolepky. Riešil som, ktorá strana sa lepí nahor a ktorá dole. Najskôr som si so sebou nosil vybavenie, ale vlastne som vôbec nevedel, ako sa používa. Zasvätené odborníčky okolo mňa mi všetko ukazovali a vysvetľovali. Ale základ bol vôbec rozumieť tomu, akých orgánov sa to týka a prečo, ako prebieha celý cyklus, čím sa vyznačuje ktorá fáza. Aby sa toto človek dozvedel, tak sa ale musí vôbec začať o tému zaujímať.
V sáčku s potrebami máte aj kúsok čokolády, prečo?
Mám pocit, že cukry k menštruácii proste patria rovnako, ako k tomu patria tie nepríjemné veci ako bolesť, krv, plač. Ale aj sladkosti ako nutela, čokoláda a hlavne pochopenie a súcit. Snažím sa do toho dievčaťa, čo najviac vcítiť a pochopiť ju. Nelámať to s ňou, netrápiť ju ničím, proste byť empatický. Niektorá môže byť v pohode a niektorá sa môže vážne trápiť.
Čo ak dievčaťu pretečie krv na oblečenie, čo by ste robil v takej chvíli?
To už sa mi párkrát stalo. Obzvlášť pri jednodenných akciách so sebou deti náhradné oblečenie nenosia. Takže som už požičiaval aj svoje náhradné kraťasy.
Novo platí novela vyhlášky, ktorá od januára ukladá školám povinnosť vybaviť každú dámsku toaletu menštruačnými potrebami. Myslíte, že by to malo byť povinné aj pre voľnočasové inštitúcie?
Určite. Možno ešte viac ako na tých školách, pretože do šatní inštitúcií sa väčšinou dostanú len ľudia, ktorí si tam zaplatili vstupy alebo krúžky a toto by mal byť pre nich prirodzený servis.
Mali by sa rodičia starších dievčat dopredu informovať, ako k téme menštruácie pristupujú vedúci táborov alebo krúžkov?
Moc by som si prial, aby nikdy nemuseli. Ale skôr než volať, či sú na mieste dostupné vložky a niekto empatický, by som rodičom odporučil, aby dávali deti na kvalitné voľnočasové aktivity, ktoré organizujú preverení inštruktori a vedúci.
Očividne radšej než slovo menštruácia, používate slovo menštruácia. Prečo?
Mám pocit, že sa viac hodí k môjmu pohľadu na vec. Robí z tej veci takú väčšiu pohodu, je roztomilé.
Odborníci teraz razia názor, že napríklad pohlavné orgány by sa pred deťmi mali nazývať odbornými termínmi.
Ja toho nie som zástancom. A príde mi, že inštruktor na rozdiel od učiteľa si môže viac dovoliť hovoriť tak, ako mu narástla huba. Ja používam označenia, ktoré poznám z detstva.
Sola pomáha k potrebám vo voľnom čase
„Hygienická vyhláška platí pre budovy základných a stredných škôl,“ hovorí Lucie Gregorová, spoluzakladateľka organizácie Sola Pomáha, ktorá sa zasadila o jej novelizáciu. „Pri našich aktivitách sme riešili hlavne základné a stredné školy, pretože vyhláška pre ne platí plošne a vďaka povinnej školskej dochádzke tak zasiahne všetky. Mnoho škôl ponúkalo menštruačné potreby už skôr, bez ohľadu na to, či im to niekto nariaďoval. Voľnočasové inštitúcie sa môžu vyhláškou inšpirovať. Odporučila by som vždy obrátiť sa na zriaďovateľa, pretože práve vyhláška a jej aplikácia ukazuje, ako na to a aké sú náklady na zaistenie,“ dodáva ešte.
Kto je Janek Novák
Už 10 rokov sa venuje športovému vzdelávaniu detí. V dvadsiatich siedmich je inštruktorom plávania, kanoistiky, snowboardingu, lezenia, cyklistiky. S deťmi pracuje celoročne v školských aj voľnočasových inštitúciách, na prímestských aj prenocovacích táboroch. Zhruba po dvoch rokoch lektorovania sa po nepríjemných skúsenostiach začal zaujímať o menštruáciu a ako o nej komunikovať s dievčatami.
