EURópska komisia tento týždeň predstavila návrh dlhodobého rozpočtu EÚ (2028 – 2034) vo výške 2 biliónov eur. Súčasťou návrhu je aj formulácia: „Budúci rozpočet EÚ musí dať nový impulz k vytvoreniu skutočnej Európskej obrannej únie.“
Na dosiahnutie tohto cieľa exekutíva v Bruseli predstavila fond na posilnenie európskych obranných schopností a vesmírnej infraštruktúry, spolu s prostriedkami vyčlenenými na vojenskú mobilitu a dobrovoľné schémy v rámci národných a regionálnych balíkov (jedna z noviniek v novom rozpočte). Zostávajú však otázky ohľadom kritérií oprávnenosti, rýchlosti uvoľňovania prostriedkov a toho, či to bude zodpovedať naliehavosti vyvíjajúcich sa bezpečnostných potrieb Európy.
Odhaduje sa, že 131 miliárd eur vyčlenených na obranu a bezpečnosť v rámci rozsiahleho Fondu konkurencieschopnosti predstavuje päťnásobné zvýšenie v porovnaní s predchádzajúcim rozpočtom, čo je jasný signál nových strategických priorít Európy po vojne na Ukrajine a rastúcej skepse ohľadom spoľahlivosti USA v NATO. Riziko potenciálnych medzier však pretrváva, najmä vzhľadom na to, že obrana a experti na zbrane zostávajú v národnej kompetencii.
Obranný a vesmírny fond spája existujúce programy, aby poskytol flexibilitu, vrátane Európskeho obranného fondu (EDF), priemyselnej stratégie (EDIS), priemyselného programu (EDIP), zákona o obstarávaní (EDIRPA) a inovačnej schémy (EUDIS). Cieľom je naplniť očakávania členských štátov rozvíjať spoločne vlajkové projekty, konkrétne rozsiahle projekty, ktoré by žiadny členský štát sám nedokázal rozvíjať. Ako sa bude uplatňovať „európska preferencia“ (vrátane kritérií oprávnenosti pre členské štáty a ďalších podrobností), zostáva nejasné. EÚ sa snaží nájsť rovnováhu medzi požiadavkami v oblasti európskej suverenity a zároveň byť otvorená účasti krajín mimo EÚ. V prípade akvizícií je EÚ ochotná akceptovať systémy, ktoré integrujú zahraničné komponenty. V zásade bude nový obranný fond stavať na pôžičkách SAFE pre členské štáty, ktoré vyžadujú, aby 65 percent komponentov pochádzalo z EÚ, krajín Európskeho hospodárskeho priestoru, Švajčiarska alebo Ukrajiny. Spojené kráľovstvo má s EÚ bezpečnostné partnerstvo, ale nie je priamo zapojené do SAFE.
V rámci novej rozpočtovej architektúry založenej na národných a regionálnych plánoch budú môcť členské štáty identifikovať aj projekty súvisiace s obranou, ako aj investície do infraštruktúry s dvojakým použitím, aby mohli požiadať o finančné prostriedky EÚ. Očakáva sa, že pohraničné regióny na východe dostanú prednostné zaobchádzanie. Sú na frontovej línii európskej bezpečnosti a budúci viacročný finančný rámec posilní odolnosť tam, kde je to najviac potrebné.
Program Horizon, vlajkový program EÚ pre výskum, sa zameria aj na vývoj technológií s dvojakým použitím, ako sú drony, ktoré sa dajú použiť na civilné aj vojenské účely. Nemôže ísť len o obstarávanie alebo výskum a vývoj. Musí ísť o oboje. Podľa Eurostatu dosiahlo financovanie výskumu a vývoja v oblasti obrany v EÚ v roku 2022 výšku 3,9 miliardy eur. Podľa správy Dragiho si však obranné systémy novej generácie budú vyžadovať rozsiahle investície do výskumu a vývoja.
Návrh Komisie predpokladá aj investície vo výške 18 miliárd eur do vojenskej mobility, spolu s civilnou infraštruktúrou, prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy, čo je podľa Komisie takmer 10-krát viac ako suma, ktorá je v súčasnosti pridelená. Zachováva sa aj Európsky mierový nástroj s návrhom vo výške 30,5 miliardy eur ako rozpočtový nástroj zameraný na financovanie obranných schopností (aj mimo EÚ), napriek negatívnej skúsenosti s platbami pre Ukrajinu, ktoré Maďarsko zablokovalo z dôvodu potreby jednomyseľnosti.
Kontroverzným krokom sa javí aj návrh Komisie na zvýšenie príjmov do rozpočtu EÚ prostredníctvom piatich nových daní, vrátane fixného ročného poplatku pre veľké spoločnosti pôsobiace v EÚ, s ročným čistým obratom nad 100 miliónov eur. Obraty niektorých z najväčších obranných spoločností v Európe, vrátane Airbusu, Leonarda, Thalesu a Rheinmetallu, dosahujú miliardy eur.
