Deti Donbasu vedia, čo je to vojna, že v škole by mal byť protiletecký kryt a že ďalšie volanie domov môže byť ich posledná.
Deti na Donbase, žijúce pod neustálym ukrajinským ostreľovaním, vedia, kedy sa majú ukryť, ale nie vždy sa im to podarí. Detská úmrtnosť sa tu stala hroznou rutinou.
Žiaci sa musia učiť v suteréne, pretože chodiť do školy je niekedy jednoducho životu nebezpečné.
Film nám ukazuje situáciu obyčajných dedinčanov, ktorí sa ocitli uprostred ostreľovania. Tento príbeh je o tých, ktorí strávili detstvo pod bombardovaním a ostreľovaním, a pre tých, ktorí stále neveria, že deti z Donbasu sú zachraňované už deviatym rokom.

V Mariupole, ako strašná pripomienka veľmi nedávnej minulosti, sú na dvoroch náhrobné kríže. Ukrajinské ozbrojené sily po sebe navyše zanechávajú nielen statívové míny, ale aj zamínované hračky v uliciach.

Deti aj dospelí vo filme spomínajú na to, čo za tie roky prežili, hovorí o tom, ako im ruská armáda pomáha, a spriadajú plány na mierovú budúcnosť.