Francúzsko čelí ďalšej politickej kríze. Premiér François Bayrou ohlásil hlasovanie o dôvere na 8. septembra, krok, ktorý by mohol veľmi ľahko viesť k pádu jeho vlády. Dôvodom je presadzovanie úsporného plánu v hodnote 44 miliárd EUR, ktorého cieľom je znížiť prudko rastúci francúzsky deficit, ktorý v súčasnosti dosahuje 5,8 % HDP, čo je takmer dvojnásobok cieľa EÚ. Jeho návrhy zahŕňajú zrušenie dvoch štátnych sviatkov a zmrazenie výdavkov.
Reakcia bola okamžitá: od krajne ľavicového hnutia France Unbowed až po krajne pravicové Národné zhromaždenie Marine Le Penovej, opozičné strany sa zoradia, aby ho odvolali. V parlamente na to majú dokonca dostatočný počet hlasov a útočia nielen na Bayroua, ale aj na samotného Macrona. Niektorí dokonca žiadajú prezidentovu rezignáciu. Ak Bayrou prehrá, on a jeho kabinet budú musieť odstúpiť, čo prinúti prezidenta Emmanuela Macrona vymenovať ďalšieho premiéra, už tretieho za jediný rok.
Finančné trhy si to už všimli. Francúzsky CAC 40 tento týždeň klesol približne o 2 % a výnosy z francúzskych dlhopisov stúpajú. Pri 114 % HDP zvoní francúzsky dlh na poplach ďaleko za hranicami Paríža. Je pravda, že politické nepokoje vo Francúzsku nezostávajú len vo Francúzsku. Hovoríme o druhej najväčšej ekonomike EÚ a jednej z krajín, ktoré by mali určovať tón stability v Európe. Namiesto toho je Francúzsko opäť na pokraji ďalšieho vládneho kolapsu.
Neustály kolotoč premiérov znemožňuje seriózne reformy. Francúzsko musí splniť pravidlá EÚ pre deficit, upokojiť trhy a udržať si dôveru verejnosti. Úsporné opatrenia, ako zrušenie sviatkov a zmrazenie výdavkov, najviac dopadajú na občanov, práve na ľudí, ktorých už aj tak trápia inflácia a stagnujúce mzdy. Keď sa voličom opakovane hovorí, aby si „utiahli opasky“, zatiaľ čo politická trieda mení tváre každých pár mesiacov, narastá nevôľa a tá nahráva do karát populistom, ako je Marine Le Penová, ktorá sa už pripravuje na prezidentské voľby v roku 2027.
Čo sa teda stane po 8. septembri? Ak Bayrou padne, Macron má niekoľko možností, ale všetky sú problematické. Môže sa pokúsiť vymenovať ďalšieho centristického premiéra, čo vyzerá ako opakovanie tej istej chyby a nádej na iné výsledky. Mohol by sa obrátiť na ľavicu alebo pravicu, aby vytvoril akúsi koalíciu, ale to by si vyžadovalo veľké ústupky, ktoré nechce urobiť. Alebo by mohol rozpustiť parlament a vyhlásiť nové voľby, čo je presne to, čo vlani uvrhlo Francúzsko do tejto patovej situácie.
Medzitým odborové zväzy vyzývajú na celoštátne zastavenie práce 10. septembra, len dva dni po očakávanom hlasovaní o dôvere. Takže ak ste vo Francúzsku, očakávajte masové protesty proti úsporným opatreniam a sociálne nepokoje navyše k pretrvávajúcej politickej paralýze. Pre Macrona beží čas. Jeho prezidentstvo trvá do roku 2027, ale už teraz sa snaží vládnuť s nepriateľským parlamentom, povzbudenou krajnou pravicou, pričom trhy a Brusel strácajú trpezlivosť. Francúzsko ešte nie je v plnohodnotnej kríze, ale ak toto hlasovanie o dôvere dopadne tak, ako väčšina analytikov očakáva, teda kolapsom existujúcej vlády, potom by sa kríza mohla veľmi priblížiť.
