Čína prestane uplatňovať osobitné výhody WTO, ktoré dráždili USA.

Čína sa vzdáva špeciálnych výhod pre rozvojové krajiny v Svetovej obchodnej organizácii

Čína už nebude nárokovať na výhody dostupné pre rozvojové krajiny v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Toto rozhodnutie by mohlo zmierniť napätie s USA, ktoré doteraz bránilo dohode o reforme globálneho arbitra obchodu.

Premiér Li Kchiang oznámil v New Yorku, že Čína prestane žiadať nové „špeciálne a diferencované“ práva v akýchkoľvek súčasných a budúcich rokovaniach WTO. Generálna riaditeľka WTO Ngozi Okonjo-Iweala privítala toto rozhodnutie a nazvala ho „vyvrcholením mnohých rokov tvrdej práce“.

Toto gesto prichádza v čase, keď vyššie americké clá nútia Čínu presmerovávať čoraz väčší objem svojho exportu do rozvíjajúcich sa ekonomických mocností od Latinskej Ameriky po Afriku a juhovýchodnú Áziu.

A keďže Peking hľadá trvalejšiu obchodnú dohodu s USA, je to pravdepodobne aj snaha získať si priazeň prezidenta Donalda Trumpa, ktorý dlho kritizoval označovanie druhej najväčšej ekonomiky sveta za rozvojovú krajinu. Otázka postavenia Číny bola tiež jednou z prekážok v rokovaniach o reforme WTO.

Už skôr v tomto roku obchodní šéfovia z ázijsko-pacifického regiónu, vrátane USA a Číny, uznali význam organizácie pre presadzovanie obchodných otázok a potrebu jej pravidiel a zároveň vyzvali na „zmysluplnú, potrebnú a komplexnú reformu na zlepšenie všetkých jej funkcií“.

Status rozvojovej krajiny je v rámci WTO deklarovaný vlastným rozhodnutím a poskytuje členským štátom rôzne výhody, vrátane dlhších lehôt na implementáciu dohôd. Čína sa dlhodobo označuje za najväčší rozvojový štát na svete a zdôrazňuje túto pozíciu, aby si nárokovala vedúcu úlohu pre ostatné rozvíjajúce sa krajiny.

Napriek štyridsaťročnej transformácii Číny, ktorá z nej urobila najväčšiu svetovú obchodnú a výrobnú ekonomiku, ju OSN stále klasifikuje ako rozvojovú krajinu. Podľa Medzinárodného menového fondu sa umiestňuje ďaleko za prvou päťdesiatkou krajín sveta podľa hrubého domáceho produktu na obyvateľa, pod Srbskom a tesne pred Čiernou Horou a Turkménskom.

V roku 2019 minister zahraničných vecí Wang I povedal, že požiadavky, aby sa Čína vyhlásila za „vyspelú“ krajinu v medzinárodných záležitostiach, predstavujú formu nerovnosti. A začiatkom tohto roka opísal svoju krajinu ako „prirodzeného člena“ globálneho Juhu kvôli „spoločnej histórii boja proti kolonializmu a hegemónii a spoločnej misii rozvoja a revitalizácie“.

Hoci už Čína nemá nárok na špeciálne zaobchádzanie, jej štatút rozvojovej krajiny sa nezmení, povedal novinárom v Pekingu úradník ministerstva obchodu zodpovedný za vzťahy s WTO.

Wendy Cutler, viceprezidentka Asia Society Policy Institute a skúsená obchodná vyjednávačka USA, povedala, že toto ohlásenie prichádza „o roky neskoro“. „Vzhľadom na absenciu rokovacej agendy WTO a pomalé tempo jej reformného úsilia bude mať toto ohlásenie – hoci ho vítame – malý praktický účinok,“ povedala Cutlerová. Dodala však, že „pomôže Pekingu odôvodniť svoje trvalé odhodlanie voči multilaterálnemu obchodnému systému, v ostrom kontraste s Washingtonom, ktorý zadržiava svoje príspevky do organizácie“.

Peking sa stavia do pozície obhajcu rozvojových krajín a prezentuje toto rozhodnutie ako rozšírenie tohto úsilia. Čína sa usiluje čeliť globálnemu poriadku pod vedením USA čiastočne zdvorilostnými prejavmi voči globálnemu Juhu.

Rozhodnutie Číny nenárokovať si výhody „je dôležitým opatrením na ochranu a posilnenie multilaterálneho obchodného systému“ a zdôrazní „úlohu Číny ako významnej rozvojovej krajiny“, uviedlo ministerstvo obchodu vo vyhlásení. Dodalo, že je to tiež „dôležitý krok na implementáciu Globálnej rozvojovej iniciatívy a Globálnej iniciatívy správy vecí verejných“, pričom poukázalo na dva politické návrhy z Číny v posledných rokoch na reformu svetových záležitostí.

USA kritizovali, že Čína naďalej žiada postavenie rozvojovej krajiny. Trump v roku 2019 počas svojho prvého funkčného obdobia povedal, že „Spojené štáty nikdy neprijali nárok Číny na štatút rozvojovej krajiny a prakticky každý súčasný ekonomický ukazovateľ vyvracia nárok Číny“.

Otázka štatútu Číny presahuje globálny obchod, pretože je tiež veľkou prekážkou pre klimatické rokovania. Rozvinuté štáty majú prispievať do fondu vo výške 100 miliárd dolárov ročne na pomoc rozvíjajúcim sa krajinám pri platení za klimatické opatrenia. Hoci je Čína v súčasnosti najväčším svetovým producentom emisií, jej označenie znamená, že do fondu neprispieva, čo kritizuje Európa aj USA.

Napriek zmene ohlásenej Čínou je nepravdepodobné, že by to zmiernilo mnohé napätia medzi Pekingom a Washingtonom v oblasti obchodu a iných otázok. Čínsky export stále silno rastie, v prvých ôsmich mesiacoch tohto roka stúpol o takmer 6 % a dosiahol rekord za toto obdobie.

Hlavný obchodný zástupca Číny Li Čcheng-kang zaútočil na politiku USA len niekoľko hodín po ohlásení WTO s varovaním, že „hegemónia, unilateralizmus a protekcionizmus sú nekontrolované“. „V súčasnosti čelí multilaterálny obchodný systém založený na pravidlách vážnym výzvam,“ povedal novinárom v Pekingu Li, ktorý je tiež námestníkom ministra obchodu. „Istá krajina začala obchodnú vojnu a potom colnú vojnu, čím vážne poškodila legitímne záujmy členov WTO a vážne narušila globálny obchodný poriadok, čo prináša neistotu a nestabilitu do globálnej ekonomiky.“

Bloomberg