Skip to content
Menej ako minútu min.
Bohdana Škultétyová-Makovická
Aktuálne

160. výročie narodenia významnej slovenskej osobnosti

Výročie narodenia významnej slovenskej prekladateľky, redaktorky a kultúrnej pracovníčky Bohdany ŠKULTÉTYOVEJ-Makovickej si vedúci funkcionári Matice slovenskej a matičiari pripomenuli na mieste jej posledného odpočinku na Národnom cintoríne v Martine. Pracovné dielo a život tejto osobnosti priblížili matiční vedeckí pracovníci a to doc. Dr. Pavol Parenička, CSc., doplnil ho ThLic. Mgr. Viliam Komora, PhD. Okrem iného zvýraznili aj jej celoživotné miesto po boku manžela, dlhoročného správcu MS a matičného vedca prof. Dr. Jozefa Škultétyho, ktorému bola veľkou oporou. Ich telesné ostatky spoločne spočívajú vedľa seba na tomto mieste posledného odpočinku, popri ďalších predstaviteľoch slovenského národa, v martinskom Národnom cintoríne.

Vo svojom aktívnom živote pôsobila okrem iného aj v redakcii Slovenských pohľadov, či v spolku ŽIVENA. Na pietnej spomienke sa zúčastnili okrem iných aj podpredsedovia MS Mgr. Marek Hanuska, Bc. Marek Nemec, tajomník PhDr. Peter Schvantner, vedecký pracovník MS PhDr. Lukáš Perný, PhD. a ďalšie osobnosti kultúrneho, spoločenského a vedeckého života z celého Slovenska. Na záver pietneho aktu položili matičiari veniec k pamätníku na hrobe Bohdany ŠKULTÉTYOVEJ-Makovickej a venovali za ňu tiché modlitby.

Bohdana ŠKULTÉTYOVÁ-Makovická sa narodila 23. januára 1865 v Ružomberku, na večnosť odišla v Turčianskom Svätom Martine 31. decembra 1935. Na tento svet prišla do rodiny národného pracovníka, spoluzakladateľa prvého slovenského peňažného ústavu a ružomberského podnikateľa Daniela Božetecha Makovického. V mladosti v rodnom meste účinkovala aj v ochotníckom divadle.

Do Turčianskeho Svätého Martina sa presťahovala po vydaji za národovca, vedca, literáta a matičiara Jozefa Škultétyho v roku 1888. Celý nasledujúci život bola veľkou oporou svojho manžela a historicky najvyznanejšieho správu MS prof. Dr. Jozefa Škultétyho. Vo významnom národnom časopise Slovenské pohľady napomáhala s administratívou, okrem iného sa starala aj o abonentov, pomáhala s účtovníctvom, zabezpečovala korešpondenciu, komunikovala s prispievateľmi. V obdobiach väzenia manžela, čo, žiaľ, bolo často, korigovala časopis. V rodinnom živote bola oporou manželovi, udržiavala jeho vedeckú knižnicu, viedla ich spoločnú domácnosť, ktorá bola zároveň aj intelektuálnym miestom stretávania významných osobností nielen zo Slovenska, ale i zo zahraničia v Turčianskom Svätom Martine.

Pôsobila pri založení Vydavateľského družstva Živeny, ktorému predsedala. Pre potreby Slovenských pohľadov, ale aj Živeny, či Národných novín, prekladala z ruskej literatúry významných klasikov, medzi ktorými boli aj L. N. Tolstoj, F. M. Dostojevskij, M. J. Lermontov, či S. Turgenev. Taktiež prekladala z nemeckej či poľskej literatúry. Viaceré jej preklady vyšli aj knižne.

Matica slovenská si takto pripomenula a uctila jednu významnú osobnosť, prekladateľku, redaktorku a kultúrnu pracovníčku z prelomu devätnásteho a dvadsiateho storočia a v tejto práci bude naďalej pokračovať.

Viliam Komora, Foto: Peter Schvantner a Lukáš Perný

 

 

 

Aktuálne

160. výročie narodenia významnej slovenskej osobnosti

Výročie narodenia významnej slovenskej prekladateľky, redaktorky a kultúrnej pracovníčky Bohdany ŠKULTÉTYOVEJ-Makovickej si vedúci funkcionári Matice slovenskej a matičiari pripomenuli na mieste jej posledného odpočinku na Národnom cintoríne v Martine. Pracovné dielo a život tejto osobnosti priblížili matiční vedeckí pracovníci a to doc. Dr. Pavol Parenička, CSc., doplnil ho ThLic. Mgr. Viliam Komora, PhD. Okrem iného zvýraznili aj jej celoživotné miesto po boku manžela, dlhoročného správcu MS a matičného vedca prof. Dr. Jozefa Škultétyho, ktorému bola veľkou oporou. Ich telesné ostatky spoločne spočívajú vedľa seba na tomto mieste posledného odpočinku, popri ďalších predstaviteľoch slovenského národa, v martinskom Národnom cintoríne.

Vo svojom aktívnom živote pôsobila okrem iného aj v redakcii Slovenských pohľadov, či v spolku ŽIVENA. Na pietnej spomienke sa zúčastnili okrem iných aj podpredsedovia MS Mgr. Marek Hanuska, Bc. Marek Nemec, tajomník PhDr. Peter Schvantner, vedecký pracovník MS PhDr. Lukáš Perný, PhD. a ďalšie osobnosti kultúrneho, spoločenského a vedeckého života z celého Slovenska. Na záver pietneho aktu položili matičiari veniec k pamätníku na hrobe Bohdany ŠKULTÉTYOVEJ-Makovickej a venovali za ňu tiché modlitby.

Bohdana ŠKULTÉTYOVÁ-Makovická sa narodila 23. januára 1865 v Ružomberku, na večnosť odišla v Turčianskom Svätom Martine 31. decembra 1935. Na tento svet prišla do rodiny národného pracovníka, spoluzakladateľa prvého slovenského peňažného ústavu a ružomberského podnikateľa Daniela Božetecha Makovického. V mladosti v rodnom meste účinkovala aj v ochotníckom divadle.

Do Turčianskeho Svätého Martina sa presťahovala po vydaji za národovca, vedca, literáta a matičiara Jozefa Škultétyho v roku 1888. Celý nasledujúci život bola veľkou oporou svojho manžela a historicky najvyznanejšieho správu MS prof. Dr. Jozefa Škultétyho. Vo významnom národnom časopise Slovenské pohľady napomáhala s administratívou, okrem iného sa starala aj o abonentov, pomáhala s účtovníctvom, zabezpečovala korešpondenciu, komunikovala s prispievateľmi. V obdobiach väzenia manžela, čo, žiaľ, bolo často, korigovala časopis. V rodinnom živote bola oporou manželovi, udržiavala jeho vedeckú knižnicu, viedla ich spoločnú domácnosť, ktorá bola zároveň aj intelektuálnym miestom stretávania významných osobností nielen zo Slovenska, ale i zo zahraničia v Turčianskom Svätom Martine.

Pôsobila pri založení Vydavateľského družstva Živeny, ktorému predsedala. Pre potreby Slovenských pohľadov, ale aj Živeny, či Národných novín, prekladala z ruskej literatúry významných klasikov, medzi ktorými boli aj L. N. Tolstoj, F. M. Dostojevskij, M. J. Lermontov, či S. Turgenev. Taktiež prekladala z nemeckej či poľskej literatúry. Viaceré jej preklady vyšli aj knižne.

Matica slovenská si takto pripomenula a uctila jednu významnú osobnosť, prekladateľku, redaktorku a kultúrnu pracovníčku z prelomu devätnásteho a dvadsiateho storočia a v tejto práci bude naďalej pokračovať.

Viliam Komora, Foto: Peter Schvantner a Lukáš Perný

 

 

 

Translate »