„Až nás tu raz nebude a Tebe bude smutno, hľadaj na oblohe tú poslednú hviezdu Veľkého vozu a mysli na nás. Budeme vždy s Tebou,”povedal mi môj otec Štefan Roskoványi.
Včera, 12. júna 2024, som si na jeho slová spomenula, keď som stála pri slávnostnom odkrytí obnoveného pamätníka z rokov 1848/49 v blízkosti obce Rožkovany. Miešali sa vo mne rôzne pocity, pretože som tam bola ako štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti a súčasne, spoločne s mojou sestrou Zuzanou, aj ako posledný priamy potomok rodu Roskoványi na Slovensku.
Pôvodne bol tento pamätník postavený rukami žien pre padlých vojakov, napriek tomu, že boli v tejto bitke porazení. Do jeho útrob bola vložená bolesť, smútok a zároveň i nádej, že takéto pamätníky už nikdy nebude potrebné vystavať.
Stáli sme tam spoločne zástupcovia Maďarska – štátny tajomník ministerstva obrany Vargha Tamás, zástupca Ministerstvo obrany Slovenskej republiky Martin Rimeš a ďalšie osobnosti maďarského a slovenského verejného života, aby sme si uctili miesto dávnej histórie, ktorá najmä vďaka p. Orosz Örs a starostovi obce Rožkovany nikdy neupadne do zabudnutia.
Tak ako sú silné korene, tak je zdravý celý strom. Tak, ako si budeme ctiť a vážiť našich predkov, tak silný bude náš národ. Tak, ako budeme s láskou zapletať našu spoluprácu medzi krajinami, tak silné budú naše vzájomne vzťahy. Je to už iba na nás.
