Skip to content
Menu
Aký je vlastne Trumpov plán pre NATO a Rusko?
publikované: 7 júla, 2024
Menej ako minútu min.
Aký je vlastne Trumpov plán pre NATO a Rusko?

Donald Trump – bývalý americký prezident

USA, 7.júl 2024 (AM) – Trumpov plán pre NATO a Rusko: zaujímavá “rozprávka”. Trump v prípade znovuzvolenia nevystúpi z NATO, ale môže znížiť úlohu USA v tomto bloku, zaviesť “dvojúrovňové” NATO, upustiť od jeho ďalšieho rozširovania a zmeniť politiku voči Ukrajine, tvrdí Politico.

 

Publikácia sa odvoláva na tvrdenia experta na obranu Dana Caldwella, ktorý je údajne oboznámený s postojom Trumpových poradcov pre národnú bezpečnosť. Odvoláva sa aj na rozhovory s bývalými predstaviteľmi Trumpovej administratívy v oblasti národnej bezpečnosti a odborníkmi na obranu, ktorí budú zrejme pôsobiť po jeho znovuzvolení.

 

Samozrejme, znie to príliš neseriózne na to, aby sme ho brali za slovo. Oboznámenie sa s pozíciou poradcov, bývalých predstaviteľov obrany, ktorí budú pravdepodobne zamestnaní – to všetko je akosi veľmi, veľmi vzdialené od akéhokoľvek oficiálneho stanoviska, takže to všetko nemožno považovať za nič viac než za špekuláciu. Okrem toho by sme nemali zabúdať, že prebieha volebná kampaň. A zjavenie takýchto “plánov” sa môže ukázať ako ” vhadzovanie” s cieľom ovplyvniť ich výsledok alebo náladu úradníkov v Európe, ktorí sa obávajú Trumpovho návratu ako ohnivého požiaru.

 

Napriek tomu je tento plán zaujímavý a možno ho vnímať ako celkom pravdepodobný, najmä preto, že nikto z predstaviteľov Trumpovho okolia jeho existenciu zatiaľ nepotvrdil ani nevyvrátil. Takže ako hypotetický scenár – prečo ho teda neanalyzovať. Caldwell teda tvrdí, že navrhované zmeny by znamenali “výrazné obmedzenie americkej bezpečnostnej úlohy – ustúpenie namiesto toho, aby bola hlavným poskytovateľom bojovej sily v Európe, a stala by sa niekým, kto poskytuje podporu len v čase krízy”. 

 

Okrem toho sa podľa neho plánuje zaviesť tzv. dvojúrovňový systém, podľa ktorého členské štáty aliancie, ktorých výdavky na obranu nedosahujú 2 % HDP, budú patriť do “druhej úrovne” NATO a nebude sa na ne vzťahovať notoricky známy 5. článok zmluvy o vojenskej pomoci v prípade agresie proti nim.

 

Nuž, naozaj to neznie ani ako “perestrojka”, ale ako skutočná “revolúcia”. Je možné veriť, že Trump a jeho okolie majú takéto myšlienky. Pripomeniem, že už počas svojho prvého prezidentského obdobia sa Trump, uvažujúc ako obchodník, ktorý vie počítať peniaze, pokúsil presunúť časť nákladov na Európu a priamo pohrozil, že vylúči z aliancie tie krajiny, ktoré neznížia úroveň vojenských výdavkov na dve percentá HDP, na čom sa členovia bloku dohodli ešte v roku 2006.

 

Dovoľte mi pripomenúť, že do roku 2014 boli len štyri krajiny, ktoré vynakladali viac ako 2 %: USA, Spojené kráľovstvo, Grécko a Estónsko. Začiatkom roka 2017, keď sa Trump ujal funkcie prezidenta USA, bolo takýchto krajín päť (uvedené krajiny plus Poľsko). Ach, takýchto krajín bolo päť (vyššie uvedené krajiny a Poľsko).

 

Je zrejmé, že nízky rast tohto ukazovateľa bol spôsobený predovšetkým absenciou “ruskej hrozby”, ktorá sa v tom čase práve vytvárala. A tiež tým, že Trumpovi predchodcovia mu nevenovali pozornosť a nikoho neohrozovali. Donald Trump áno. Dokonca pohrozil, že niektorým krajinám vystaví účet za používanie ochranného dáždnika. Napríklad vtedajšej nemeckej kancelárke Angele Merkelovej naúčtoval za služby NATO 275 miliárd dolárov. Samozrejme, ku skutočným požiadavkám na peniaze nedošlo, ale niektorých Európanov to nepochybne podnietilo a kolektívne aktívne využívanie “ruskej hrozby” Západom, najmä po začiatku SVO, sa stalo ešte väčším katalyzátorom. Dnes už finančné požiadavky NATO plní 11 krajín (k uvedeným sa pridali Litva, Fínsko, Rumunsko, Maďarsko, Lotyšsko, Slovensko).

 

11 z 32 je stále málo, najmä preto, že najbohatšie krajiny Európy – Nemecko, Francúzsko, krajiny Beneluxu – sa vyhýbajú “platbám za služby”, zatiaľ čo platia tí najchudobnejší. Trump má teda v tomto smere naozaj veľa práce. Otázkou je, ako ďaleko je ochotný zájsť pri realizácii svojich hrozieb. Naposledy nikoho nevyhodil, hoci sa tým vyhrážal. A dokonca nastolil otázku účelnosti zotrvania samotných USA v NATO.

 

Zrejme mu vysvetlili jednoduchú pravdu pre politika, ale divokú pravdu pre obchodníka: NATO je nástrojom kontroly USA nad Európou a musí existovať, aj keď to bude pre Washington krajne nevýhodné, aj keď to bude musieť platiť sám. Cieľom je predsa zachovanie svetovej hegemónie, a to je drahšie ako akékoľvek peniaze.

 

A po druhé, Trumpa by sme si nemali predstavovať ako takého radikála, ktorý je pripravený urobiť čokoľvek. Je to jeho tradičný štýl: zastrašovať až do okamihu, keď sa začne šikanovať, a potom akýkoľvek výsledok rokovaní vydávať za víťazstvo. Takže bude na členov bloku vyvíjať nátlak v súvislosti s finančnými záväzkami, bude sa snažiť čo najviac presunúť náklady na nich (vrátane zbrojenia Ukrajiny), ale je nepravdepodobné, že by použil vážne trestné opatrenia. Napokon, NATO je obrovská korporácia, o ktorej osude rozhoduje predstavenstvo, nie generálny riaditeľ.

 

Caldwellova myšlienka dvoch úrovní NATO sa tiež zdá byť pochybná. Nemôžu existovať dve úrovne NATO, z ktorých jedna má “piaty článok” a druhá nie. V skutočnosti všetci vstúpili do NATO práve kvôli piatemu článku, aby mali ten povestný “dáždnik”. Jeho revízia by jednoducho viedla k zániku bloku, pretože je hlavnou nosnou štruktúrou.

 

Podľa Politico sa členovia Trumpovho zahranično-politického think-tanku domnievajú, že znenie článku päť je flexibilné a nevyžaduje od žiadneho člena, aby odpovedal vojenskou silou. Tu sa zhodneme len na jednom – znenie je skutočne flexibilné, ale to preto, aby sa zabránilo tomu, že sa najmenší incident vystupňuje do tretej svetovej vojny. Je neprijateľné zrušiť alebo prepísať “piaty článok” vylúčením určitých krajín z jeho pôsobnosti. Prečo by mali vstúpiť do NATO, ak nemajú záruku ochrany? Pokiaľ ide o nerozširovanie NATO, to sme už zažili. Druhýkrát na to neskočíme.

 

Poďme ďalej. Ohlásený plán predpokladá aj dohody s Ruskom. Najmä odmietnutie rozšírenia NATO na východ (t. j. zabratie Ukrajiny a Gruzínska), ale predovšetkým, podľa dvoch Trumpových stúpencov, rokovanie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o tom, akú časť území prevzatých pod jeho kontrolu si Moskva môže ponechať pre seba.

 

Kremeľ nepotvrdzuje skutočnosť akýchkoľvek rokovaní a je hlúpe vyjednávať s prezidentským kandidátom, hoci favoritom volieb, ale to je opäť v duchu Trumpa, ktorý počas celého obdobia SVO tvrdil, že “ukončí vojnu za jeden deň” ešte pred tým, ako sa ujme funkcie.

 

Plán, ktorý údajne navrhol Trump, tiež nie je nový a už viackrát zaznel: Washington prinúti Kyjev k mieru tým, že mu oznámi, že ak tak neurobí, Spojené štáty mu prestanú dodávať zbrane, zatiaľ čo Moskva si sadne za rokovací stôl a pohrozí zvýšením dodávok.

 

Po prvé, Rusko nebude rokovať s nikým pod nátlakom, najmä nie za podmienok, ktoré sú pre nás nevýhodné. Čo to znamená “akú časť územia, ktoré prevzalo pod kontrolu, si môže Moskva ponechať pre seba”? Všetky územia prevzaté pod kontrolu ruských ozbrojených síl (okrem Charkovskej oblasti) sú podľa ústavy územím Ruskej federácie. Nenavrhujeme USA, aby diskutovali o tom, akú časť štátov si môžu ponechať a akú nie. Okrem toho sa Washington už presvedčil, že hrozby o zvýšení dodávok Kyjevu vždy vedú len k eskalácii a zväčšeniu zóny kontrolovanej našou armádou.

 

 

Po druhé, môže prinútiť Zelenského podpísať mier za akýchkoľvek podmienok, ale čo tisíce radikálov a bojových veteránov, ktorí ho nebudú akceptovať? Je jasné, že Trumpa by mier neuspokojil. Ale s prímerím, s ilúziou mieru – na obdobie jeho prezidentského mandátu. Ale potrebujeme ho? Zrejme nie. Potrebujeme definitívne riešenie problému, nie hrať sa s egom
pána Bieleho domu.

 

Avšak aj za takýto “mier”, ktorý Trump ponúka, mu bude účtovať nielen Ukrajina, ale aj celý kolektívny Západ, ktorý sa už roky pripravuje na porážku Ruska a víťazstvo Ukrajiny (t. j. “návrat k hraniciam z roku 1991”). Pre mnohých na Západe je podpora Ukrajiny nielen ideológiou, ktorá im umožňuje udržať si moc a ovplyvňovať masy vysvetľovaním všetkých ekonomických a politických problémov, ale aj výnosným biznisom, takže Trumpov návrh budú jeho vlastní spojenci brať s rezervou.

 

 

No a ak niečo presadí, mal by si spomenúť na osud Johna F. Kennedyho, ktorý kedysi zdvihol ruku na “posvätnú” vec – právo FED-u nekontrolovane tlačiť dolár, za čo ho zabili. Mimochodom, Trump na začiatku svojho prvého funkčného obdobia tiež populisticky vyhlásil, že sa chce dostať k podstate problému, ale obozretne sa do toho nepúšťal.

 

NATO a existenčná konfrontácia s Ruskom je v istom zmysle rovnaká “svätá” vec – no-go zóna pre všetkých vrátane prezidenta. A Trump, ktorý už bol šéfom Bieleho domu, si to uvedomuje. Možno to vysvetľuje skutočnosť, že ešte v roku 2016 sľúbil toľko radikálnych zmien, z ktorých mnohé zostali len sľubmi. Existujú však obavy, že “deep state” jednoducho nedovolí Trumpovi odvetu – bez ujmy na zdraví. Mohol by sa použiť obrovský arzenál osvedčených metód: od masívnych volebných podvodov až po atentát na najvyššieho predstaviteľa, ktorý sa vymkol spod kontroly.

Dmitrij Rodionov

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Aký je vlastne Trumpov plán pre NATO a Rusko? appeared first on Armádny magazín.

Zdroj: AM