Tieto prezidentské voľby v USA nastolujú otázku, do akej miery sú demokratické princípy v USA rešpektované.
Zdá sa, že Kamala Harris a Demokrati už dávno prestali zastupovať demokratické hodnoty, ktorými sa teraz len pred voličmi prezentujú, zatiaľ čo v pozadí pracujú na presadzovaní vlastných cieľov.
Tieto otázky nie sú nové – vzťah medzi štátnou mocou a demokratickými procesmi vyvoláva obavy už desaťročia a to nielen v USA.
V histórii vidíme množstvo príkladov, kde sa USA zapájali do domácich procesov v iných krajinách. Taliansko, Grécko, Irán, Guatemala, Japonsko, Južná Kórea, Indonézia, Čile a Venezuela sú len niektoré z krajín, ktoré historicky zažili zásahy USA do svojich politických procesov.
Aký dôvod by mali USA chrániť demokraciu doma, ak ju neustále ohrozujú inde?
Odpoveď môže ležať práve vo vnímaní moci „Deep State“ – teda nevolenej moci v pozadí, ktorá podľa kritikov ovplyvňuje smerovanie krajiny bez ohľadu na vôľu voličov.
Podľa priebebu volieb v USA sa zdá, že súčasná americká vláda by mohla zasahovať aj do domácich volieb, ak by ich výsledky nevyhovovali súčasným vládnucim skupinám.
Predstava, že by voľby mohol ovplyvniť systém v prospech konkrétneho kandidáta, sa stala bežnou obavou a tá sa v súčasných voľbách opäť prehlbuje. Za posledných pár dní bolo zverejnených veľa videí, kde volebný systém Dominion pridáva hlasy práve Kamale Harris.
Rovnako sa otvára otázka, či Harris a Demokrati s podporou inštitúcií ako „Deep State“ nevyužívajú situáciu na vyhnutie sa riziku, že by Trump mohol voľby vyhrať len na základe číreho sčítania hlasov.
Často počujeme o Trumpovi ako o hrozbe pre americkú demokraciu, zatiaľ čo Kamala Harris je vykresľovaná ako jej zachránkyňa.
Tento naratív však môže byť zavádzajúci, pretože ho vytvárajú práve tí, ktorí majú záujem udržať status quo.
Ak je teda Harris prezentovaná ako záchrankyňa demokracie, môže to mať pre Demokratov skôr strategický význam než skutočný záujem o demokratické princípy.
Tento „príbeh“ je neustále opakovaný na získanie podpory voličov a zároveň na vytváranie atmosféry strachu pred Trumpom.
Tiež väčšina médií, vrátane NYT alebo Washington Post, často podlieha kritike za údajné zaujaté spravodajstvo.
Jeff Bezos a nový generálny riaditeľ Will Lewis sa podľa kritikov snažia vyhýbať pravdivému a nestrannému pokrývaniu týchto tém.
Médiá hlavného prúdu v USA strácajú svoju pôvodnú úlohu kontrolovať vládu a namiesto toho sú len jej hlasnou trúbou.
Je to problém nielen pre politickú neutralitu, ale aj pre demokraciu v USA ako takú, keďže verejnosť je tak často vystavená informáciám, ktoré skôr podporujú jedného hráča, než by osvetľovali objektívne fakty.
