Vraj sme moderní. Máme rôzne technické výdobytky (výdobytky?), pomaly ani nemusíme vyjsť z domu, aj ten nákup s potravinami nám dovezú….
Pokiaľ sa ale rozhodnete nakupovať po starom, čo je tiež zábava, tak idete do potravín osobne. Tmolíte sa medzi regálmi, v predajni znie pomalá muzika a pokiaľ nemáte zoznam, nakúpite aj čo by ste nechceli. Pri pokladni dlhý rad, tak niektorí idú k samoobslužnej pokladni. S ilúziou, že to bude rýchlejšie. Pred časom bola v médiách taká „ mierna masáž mozgu“, aby sme tieto pokladne využívali… Keďže som osobne zástanca starej dobrej klasiky, postavil som sa do radu k pokladni so živou pokladníčkou. Očkom som pozeral aj na tie samoobslužné. Moja východisková pozícia bola asi piati ľudia predo mnou, čo som odhadoval na cca. 20minút. Mali v košíkoch (vozíkoch) do 10 položiek. Východisková pozícia mnou „zvoleného“ pána pri samoobslužných pokladniach bola podobná, dokonca aj v košíku mal približne rovnaký počet položiek ako ja. Čas pomaly plynul, rad sa zmenšoval. Dvaja ľudia, jeden a…
Z vozíka som vykladal na pás položky, pán pri pokladni si začal blokoval … Ozval sa z „jeho“ pokladne nejaký hlas, pán zamrzol.“Živý“ pokladník vyskočil a išiel k „jeho“ pokladni. Niečo na nej poťukal a vrátil sa. Dostávam sa na rad, hlas so samoobslužnej pokladne sa ozýva opäť. „Živý“ pokladník opäť vyskakuje z miesta a zjavne nervózny ide k samoobslužnej pokladni . Opäť niečo poťuká a vracia sa na miesto. Pán pri „svojej“ pokladni zaplatil a odchádza. Vydané peniaze schovávam do peňaženky a odchádzam tiež. Výsledok? Pri tomto hlbšom meraní pre detailistov môžem skonštatovať, že samoobslužné pokladne „ušetrili“ pri platení približne 30 sekúnd času. Odhliadnuc od faktu, že zástancovia „ modernosti“ ZDRŽIAVALI tých pri „klasickej“ pokladni. Podobné „merania“ som si urobil asi tri či štyrikrát a s približne rovnakým výsledkom.
„Modernosť“ druhá:
Na každého sa „škerí“ z peňaženky platobná karta. To je ten plastový obdľžnik, s ktorým poniektorí možno v deň výplaty s tlčúcim srdcom idú k bankomatu v nádeji, že na nej budú mať väčšiu sumu, než im ukazuje výplatná páska… A nakoľko je € veľmi depresívna mena, majú zrejme aj pri čísle nad 1000 pocit, že na účte majú málo. Holt, veľký bôžik Mamonu, ich sklamal….
Napríklad pri jednom vysoškolskom internáte v Bratislave bol ešte za existencie korún bankomat, ktorý vydával namiesto 100 Sk päťsto Sk . Ako uvádzala dobová tlač, záujem o služby tohto bankomatu bol v ten deň veľký, avšak na druhý deň prišlo vytriezvenie a banka si „svoje“ peniaze pýtala späť. Ako zistila, voči komu bol bankomat taký štedrý, to už nik neprezradil….
Platiť v obchode s kartou? Tiež veľká „sranda“!
Minule v obchode jedna fajnovo oblečená panička s ironickým pohľadom na pokladníčku a zvyšok sveta navôkol, vybrala peňaženku a víťazne (asi aby okolie závidelo jej „modernosť“) z nej vytiahla kartu a chcela zaplatiť. Vložila ju do terminálu a… nič. Vložila druhýkrát , výsledok ten istý. S nadradenosťou vytiahla peňaženku a z nej druhú kartu a… opäť nič, terminál si húdol svoje a kartu neakceptoval. Ále, moderná panička vytiahla mobil a … nič…. Aby som teda nenaťahoval potencionálneho čitateľa, nakoľko nemala hotovosť, odparkovala vozík s nákupom (odhadom približne za 150€) a urazene odišla. Priznám sa, že sú miesta, kde sa nedá platiť a tieto sú označené „platba len v hotovosti“ moje obľúbené a podobné oznamy rajská hudba pre moje oči…
Ponaučenie? Je nám vštepovaná ilúzia o nejakej modernosti a uľahčení života. Ale je to len klam! Sme tak „moderní“, až z toho spejeme k lenivosti (začínam vidieť na sebe) a niektorí mobilnými „výdobytkami“ aj k blbosti… Ako teda zvíťaziť nad „modernosťou“ ? Jednoducho! Nevyužívať ju…
