Austrálsky minister životného prostredia, Murray Watt, schválil rozšírenie plynárenského hubu Burrup – jedného z najväčších projektov na skvapalnený zemný plyn na svete, ktorý má zostať v prevádzke až do roku 2070. No záznam z tohto momentu, z odvážneho vyhlásenia, akosi chýba.
Skúsení federálni ministri vedia, ako sa hrať. Nikdy sa nepúšťajú do osobných útokov, nemajú radi „špinavú robotu“, a nikdy nedopustia, aby sa ich tvár, telo alebo váhavé dychy priblížili k horiacemu ohňu. Prečo by to robili, keď všetko môžu zariadiť prostredníctvom tlačovej správy?
Pre tých, ktorí sa stavajú proti tomuto šialenstvu, skrývanie sa za tlačovou správou neprichádza do úvahy. Obhajcovia krajiny sa musia fyzicky ponoriť do miest, ktoré chránia: pochodovať, potiť sa pod páliacim slnkom, kričať na neľútostný betón.
Pre aktivistov z radov pôvodných obyvateľov to platí už od čias, keď austrálsky koloniálny projekt vykreslil rovnakú binárnu opozíciu: uhladený Angličan verzus „nahý divoch“. Avšak putá medzi ťažiarmi a ich spojencami sú vždy len transakčné, poháňané vzájomnou výhodou a strachom. Watt má síce svojich lobistov, no nakoniec zostáva sám, so svojou tlačovou správou.
Na druhej strane, putá obhajcov sú dlhodobé, komunitné a rozsiahle. A často ich vedú ženy.
Jock Serong
