Hrôzostrašné zábery bombardovania pôrodnice v Mariupole ruskými silami v roku 2022, ktoré obleteli svet, sa nedajú zabudnúť. Deti sa v troskách nachádzajú dodnes. Ukrajina však mala demografické problémy ešte pred rozsiahlym vpádom Ruska – a vojna mení krízu na katastrofu.
Experti varujú, že aj rýchly koniec vojny nemusí stačiť na zvrátenie dlhodobých následkov masového vysídľovania, klesajúcej pôrodnosti a straty generácie mladých rodín a potenciálnych rodičov.
Oleksandr Gladun, doktor ekonómie z Inštitútu pre demografiu a sociálne štúdie Ukrajiny, uviedol, že je márne dúfať v mier v najbližších rokoch. Podľa neho, aj keby sa dosiahlo nejaké prímerie, nebude dostatočne dlhé na to, aby ovplyvnilo demografické procesy. Ukrajina čelí demografickým výzvam, akým ešte žiadna iná krajina nečelila. Demografická situácia Ukrajiny bude ovplyvnená nielen vojnou a ekonomickým a sociálnym rozvojom, ale aj demografickou politikou, ktorú označil za “dlhodobú hru”.
Sebastian Klüsener, výskumník z Federálneho inštitútu pre výskum populácie v Nemecku, povedal, že mierové usporiadanie by mohlo priniesť krátkodobý nárast populácie, pretože by sa mohol vrátiť významný počet vojnových utečencov. Avšak z dlhodobého hľadiska pravdepodobne dôjde k obnove úbytku obyvateľstva. Demografický vývoj za posledných 35 rokov a jeho vplyv na súčasnú vekovú štruktúru pravdepodobne zanechajú hlbokú a trvalú stopu na budúcich populačných trendoch Ukrajiny, čo s najväčšou pravdepodobnosťou povedie k pokračujúcemu poklesu populácie.
Populácia Ukrajiny klesá už od začiatku 90. rokov, kedy dosiahla vrchol približne 52 miliónov ľudí. Následný rozpad Sovietskeho zväzu viedol k vážnej hospodárskej kríze, čo mnoho ľudí prinútilo mať menej detí a emigrovať za lepším životom. Po ruskej invázii na Krym v roku 2014 a vojne v ukrajinskom regióne Donbas sa úbytok obyvateľstva Ukrajiny začal zrýchľovať. V rokoch pred rozsiahlym vpádom v roku 2022 sa pandémia Covid-19 stala jednou z hlavných príčin úmrtí v krajine, čo spôsobilo prudký pokles strednej dĺžky života na Ukrajine.
V dôsledku toho sa odhaduje, že Ukrajina stratila približne 9 miliónov ľudí len za 20 rokov (zo 46,1 milióna ľudí v roku 2013 na 37,7 milióna v roku 2023, podľa údajov OSN) – čo je jeden z najprudších poklesov populácie v modernej EURópskej histórii. Odhaduje sa, že začiatkom roka 2025 žije v krajine približne 31 miliónov ľudí, a to vrátane území okupovaných Ruskom.
Ruská rozsiahla invázia v roku 2022 krízu ešte prehĺbila, s vysokou mierou úmrtnosti a poklesom miery plodnosti na iba jedno dieťa na ženu – čo je najnižšia úroveň v Európe a jedna z najnižších na svete, podľa OSN. To je však bežné pre väčšinu rozsiahlych vojenských konfliktov, vysvetlil Gladun. Nárast úmrtnosti sa pripisuje vojakom, ktorí zomierajú na fronte, civilistom zabitým pri raketových a dronových útokoch a vyššiemu počtu úmrtí na zhoršené chronické ochorenia, stres a obmedzený prístup k lekárskej starostlivosti. Hoci údaje o obetiach spomedzi vojakov a civilistov v súvislosti s vojnou na Ukrajine nie sú úplne verejné, odhaduje sa, že úmrtnosť je takmer trikrát vyššia ako pôrodnosť. V septembri 2024 správa CIA uviedla, že Ukrajina má najvyššiu úmrtnosť a najnižšiu pôrodnosť na svete, ale niektorí odborníci zostávajú skeptickí a pripúšťajú, že to pravdepodobne nie je ďaleko od reality.
Medzitým, ak pokles pôrodnosti odráža prirodzenú reakciu na prebiehajúcu vojnu, ovplyvňuje ho aj rozpad rodinných vzťahov. Podľa Gladuna má však najväčší vplyv na populáciu migrácia. Takmer 7 miliónov ľudí, väčšinou žien a detí, utieklo z krajiny od februára 2022 a je pravdepodobné, že za správnych podmienok zostanú v hostiteľskej krajine. Štatistický úrad Európskej komisie, Eurostat, odhaduje, že v krajinách EÚ žijú 4,3 milióna ľudí, čo predstavuje 0,95 percenta celkovej populácie EÚ. Podľa prieskumu vykonaného výskumnou agentúrou Info Sapiens v Kyjeve a objednaného Centrom pre ekonomickú stratégiu (CES), tiež v Kyjeve, v novembri až decembri 2024 plánuje návrat na Ukrajinu menej ako polovica (43 percent) Ukrajincov žijúcich v zahraničí . Klüsener sa odvoláva aj na prieskum z roku 2023, ktorý ukazuje rastúci počet utečencov, ktorí by chceli zostať v Nemecku dlhodobo. Zatiaľ čo v lete 2022 vyjadrilo túto túžbu iba 39 percent, do leta 2023 sa toto číslo zvýšilo na 52 percent. Nemecký výskumník uviedol, že je pravdepodobné, že tieto čísla sa budú ďalej zvyšovať, čím dlhšie bude vojna trvať a čím lepšie sa utečenci integrujú do hostiteľskej spoločnosti.
Každý je vojnou ovplyvnený inak. Ale tí, ktorí zostávajú v krajine, najmä deti a ženy – ktoré sú kľúčové pre demografický kolaps akejkoľvek krajiny počas konfliktu – sú často najzraniteľnejší, čiastočne vzhľadom na vystavenie sa fyzickému násiliu, psychologickej traume, ekonomickým ťažkostiam a vysídľovaniu. Svitlana Aksjonova, výskumníčka z Ukrajinského inštitútu pre demografiu a sociálne štúdie, povedala, že pri výskume pôrodu v nebezpečných vojnových podmienkach na Ukrajine našli rôzne generatívne stratégie: odloženie narodenia dieťaťa na lepšie časy (a bezpečné obdobie), mať dieťa na pokračovanie rodovej línie, mať dieťa po predchádzajúcom odklade (kvôli obave, že neskôr už nebude lepšia šanca), mať dieťa ako náhradu za stratené dieťa alebo tehotenstvo, odmietnutie porodiť. Napriek neustálemu ostreľovaniu a neistote ohľadom budúcnosti však ženy na Ukrajine naďalej privádzajú deti na svet.
Tatiana (33 rokov), ktorá vo februári porodila svoje prvé dieťa v perinatálnom centre v Černihive, ktorý sa nachádza dve hodiny od Kyjeva neďaleko hraníc s Bieloruskom, zdieľala s nami, aké je ťažké priniesť nový život do obdobia vojny. Povedala, že je to neuveriteľne ťažké, najmä preto, že otec jej dieťaťa je vojak. Ale nevedela, ako dlho bude táto vojna trvať, takže nebol čas ďalej odkladať [mať toto dieťa]. Chris (27), matka dvoch detí, ktorá vo februári porodila svoje druhé dieťa, povedala, že sa všetci boja.
Vira Tselyk, lekárka, ktorá pracuje v perinatálnom centre v Černihive, si spomína na prvé dni rozsiahleho vpádu ako na “desivé”. Bomby vybuchovali blízko nemocnice a vonku, keď teploty klesli na 10 stupňov pod nulou a vo vnútri nebola elektrina, kúrenie ani horúca voda. Tehotné ženy, tie, ktoré práve porodili deti a novorodenci, boli nútení ukrývať sa v nemocničnom kryte počas prvých dní ruskej okupácie, ktorá trvala do apríla 2022. Spomína si, že desiatky žien rodili pod zemou vo veľmi ťažkých podmienkach. Povedala, že bolo ľahšie porodiť deti v týchto podmienkach, ako vysvetliť, čo sa deje. Podobne ako mnohí, ktorí sa snažili podporiť ukrajinskú armádu, aj jej skúsenosť sa premenila na knihu s názvom 40 dní v kryte, ktorú predáva, aby získala finančné prostriedky pre armádu.
Vojna tiež viedla k nárastu predčasných pôrodov, pričom lekári uvádzajú, že stres, strach a sociálne napätie spôsobené vojnou si vybrali významnú daň na tehotných ženách. Podľa Galyny Leontiivny, medicínskej riaditeľky a koordinátorky mobilného gynekologického tímu, sa miera predčasných pôrodov v perinatálnom centre v Černihive od roku 2022 výrazne zvýšila – zo 6,5 percenta vtedy na 8,7 percenta v roku 2024.
Medzitým prognózy naznačujú, že podiel osôb vo veku 65 rokov a starších by sa mohol zvýšiť zo 17 percent v roku 2020 na 22 percent do roku 2040, zatiaľ čo očakáva sa, že podiel detí a dospelých v produktívnom veku klesne. Tento posun môže predstavovať výzvy pre dôchodkový fond krajiny, trh práce a sociálne systémy, hoci krajiny ako Kanada alebo Luxembursko ukazujú, že na dosiahnutie vysokej kvality života nie je potrebná rozsiahla populácia. Klüsener povedal, že Ukrajina s 15–20 miliónmi obyvateľov má stále potenciál prosperovať.
Podľa Gladuna by demografické politiky mali byť zamerané na zníženie miery poklesu populácie, alebo v najlepšom prípade na stabilizáciu. Povedal, že to môže trvať až 25–30 alebo viac rokov, v závislosti od priebehu vojny. Vo všeobecnosti musíme urobiť podmienečnú čiaru za našou minulosťou a vyvinúť sociálno-ekonomický model pre fungovanie štátu s populáciou okolo 30 miliónov ľudí.
