Grécko zavedlo kontroverzný núdzový zákon týkajúci sa žiadostí o azyl
Grécko v piatok 11. júla zavedlo kontroverzný núdzový zákon, ktorý na tri mesiace pozastavuje registráciu žiadostí o azyl pre ľudí prichádzajúcich morom zo Severnej Afriky. Grécka vláda tento krok obhajuje ako nevyhnutný vzhľadom na národnú pohotovosť. Minister zahraničných vecí Giorgos Gerapetritis uviedol, že príchody migrantov sa zvýšili o 350 percent a že dve tretiny z nich nemajú nárok na humanitárnu ochranu.
Novo vymenovaný minister pre migráciu Thanos Plevris, ktorý nastúpil do funkcie po korupčnom škandále OPEKEPE a patrí k pravicovému krídlu strany Nová Demokracia, preukázal ešte tvrdší postoj. Situáciu označil za „masovú inváziu“ a migrantom jasne povedal: „Nie ste vítaní. Buď odídete, alebo budete uväznení.“
Porušenie medzinárodného práva a kritika ľudských práv
Nová opatrenia umožňujú pozastaviť azylové práva na základe geografických vstupných bodov, konkrétne námorných trás zo Severnej Afriky. Hoci zákon už parlament schválil, stretol sa s ostrou kritikou takmer všetkých významných organizácií na ochranu ľudských práv v EURópe.
Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov, Rada Európy a rada právnych expertov, vrátane bývalého gréckeho vicepremiéra, varujú, že tento krok porušuje medzinárodné právo, najmä princíp non-refoulement. Tento princíp zakazuje vrátenie osôb do krajín, kde im hrozí mučenie, perzekúcia alebo vážna ujma na zdraví.
Ďalšie opatrenia, ktoré oznámil premiér Kyriakos Mitsotakis, zahŕňajú zatknutie a zadržanie postihnutých osôb. Ľudskoprávne organizácie upozorňujú, že táto legislatíva môže viesť k kriminalizácii samotnej existencie migrantov. Minister Plevris dokonca navrhol znížiť stravu v prijímacích centrách na „minimálnu kalorickú hranicu“, pretože podľa neho sú podmienky v nich „príliš pohodlné“.
Kto prichádza a prečo?
Väčšina ľudí prichádzajúcich zo Severnej Afriky nie sú len ekonomickí migranti. Mnohí utekajú pred vojnou, chudobou, klimatickými katastrofami alebo autoritárskymi režimami. Medzi nimi sú tí, ktorí unikajú konfliktu v Sudáne, chaosu v Líbyi alebo rastúcej nestabilite v Sahele.
Hoci Grécko je migračnou krízou skutočne preťažené, skúškou je tu aj zodpovednosť celej Európy. Namiesto investícií do rýchlejších azylových procedúr, spravodlivého rozdelenia záťaže alebo kapacity prijímacích centier vlády v rôznych krajinách radšej pristupujú k tvrdším opatreniam.
Normalizácia núdzových opatrení a dlhodobé dopady
Grécka vláda tvrdí, že opatrenie je dočasné a geograficky obmedzené. Aktivisti za ľudské práva však varujú, že ak sa núdzové právomoci normalizujú, len zriedka sa potom rušia.
Grécko už niečo podobné v minulosti skúsilo – v roku 2020 pozastavilo registráciu žiadostí o azyl na pozemnom hraničnom prechode Evros. Odvtedy Európska únia vrazila miliardy eur do kontroly migrácie a ochrany hraníc, no prijímacie centrá sú stále preplnené a azylové systémy podfinancované.
Michael O’Flaherty, komisár Rady Európy pre ľudské práva, to zhrnul jasne: „Humanitárna situácia by bola zvládnuteľná, keby úrady včas vyriešili nedostatok kapacity prijímacích zariadení.“ Namiesto toho však vidíme presun od zlej správy k trestajúcemu prístupu.
Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov pripomína Grécku (a celému kontinentu), že hoci kontrola hraníc je suverénnym právom, nemôže prebehnúť na úkor zákonných záväzkov. Právo požiadať o azyl nie je voliteľné – nedá sa pozastaviť, keď je nepohodlné, a už vôbec nie byť obchodované za politické body.
Európa tak stojí pred výzvou: buď nájde humánne riešenie migračnej krízy, alebo bude čeliť narastajúcej nestabilite a ďalšiemu posilneniu populizmu.
