Domov „Na Kopečku“: Keď sa sen o živote v prírode stane skutočnosťou
Väčšina z nás o tom len sníva – o dome v prírode s výhľadom na kopce, kde sa rozprestiera les a deň začína spevom vtákov. Jana Vávrová pri snívaní neostala a po troch rokoch hľadania si svoje želanie splnila. Milovníčka všetkého, čo kvitne a vonia, si spoločne so svojím partnerom vlastnými rukami postavila vysnívaný domov „Na Kopečku“. V mieste, kde ľudia rešpektujú prírodu a tradície.
„Asi by som sa opísala ako človek, čo nevydrží moc dlho nič netvoriť,“ hovorí Vávrová so smiechom. A práve tento vnútorný tvorivý motor ju doviedol až sem – do podhoria Orlických hôr, na kraj malej dediny, kde pre ňu a jej partnera začína malý raj na zemi.
Keď sa partneri rozhodli nájsť svoj kúsok zeme, mali pomerne jasnú predstavu – väčší pozemok v prírode, ideálne pri lese, s výhľadom, za rozumnú cenu. „Čo sa v dnešnej dobe zdalo ako predstava z iného vesmíru,“ spomína Jana. Preto tri roky strávili pátraním po mieste, ktoré by spĺňalo všetky ich podmienky.
Nakoniec našli pozemok, kde stála stará zrubová stavba. Pôvodne ju chceli zachovať, lenže dlhé roky opustenia sa na jej stave podpísali. „Bola úplne zničená, zhnitá, napadnutá drevomorkou a červotočom,“ opisuje Jana. Nad štýlom domu visel otáznik – buď malo ísť o prírodný, presklený dom, alebo klasickú vidiecku chalupu. Rozhodlo pôvodné staré stavenie. Partneri chceli zachovať genius loci, zároveň však domu chceli dodať moderný nádych. „Nechali sme všetko, čo sa dalo – stromy, terén, starú pivnicu. A podľa ohlasov náš dom do dediny zapadá celkom prirodzene,“ hovorí Jana s pokorou. A pretože má s partnerom rovnaký vkus, žiadne vážne trecie plochy pri zariaďovaní nenastali.
Dom srdcom postavený
Stavba začala v apríli 2022 a na Vianoce 2023 už dvojica oslavovala prvé sviatky vo svojom „dome Na Kopečku“. „Ešte nie je všetko hotové, ale už sme spomalili tempo. Pri práci to začalo byť veľmi vyčerpávajúce,“ priznáva. Napriek tomu na celý proces spomína s vďačnosťou – naučil ich totiž veľa nového. Napríklad rôzne remeslá.
Výsledkom je dom, kde každý detail nesie rukopis majiteľky. Obytná plocha s rozlohou 160 metrov štvorcových vonia drevom, hlinou a kvetinami, ktoré Jana miluje. Podlahy z duba a pálenej hliny, smrekové trámy ošetrené olejom, steny z hlinenej omietky sa aj cez počiatočné pochybnosti okolia ukázali ako skvelá voľba.
Interiér je tvorený zmesou nového a zachráneného. Niečo pochádza z pôvodnej chalupy, niečo je dar od priateľov, niečo vzniklo vlastnými rukami. S láskou vyrobili napríklad kuchynskú linku, regály v špajze alebo kúpeľňový stolík. Všetko z masívneho dreva. Strešnú krytinu potom tvoria červené pálené škridly – pocta tradičnej českej architektúre. Nie všetko je však z ušľachtilých materiálov – napríklad fasáda je silikónová kvôli údržbe.
Obývačka s výhľadom a štvornohí priatelia
Vysnívaný dom šikovnej dvojice stojí na polosamote – z jednej strany si užívajú výhľad na dedinský kostol, z druhej ich dojímajú krásy lesa a divokej prírody. Na kopčeku s nimi býva aj ich mačka Bela a zakrslý králik Hop – a vonku sa pravidelne mihnú srnky, zajace alebo netopiere.
Výhľady si užívajú aj vďaka portálu v obývačke, ktorý si nemôžu vynachváliť. V budúcnosti sa ich najobľúbenejším miestom najskôr stane chystaná stodola, kde nebude chýbať dielňa, miesto na presádzanie kvetín a veľká sklenená stena – tá miesto úplne prepojí s exteriérom. Obľúbeným zákutím sa potom tiež možno stane aj podkrovie s knižnicou. A čo zvieratá? Bela už má jasno – jej kráľovstvo je hojdacie kreslo. Hop je skromnejší – uspokojí sa s priestorom pod konferenčným stolíkom.
Milovaná záhrada
To, čo však Jana miluje najviac, je záhrada. Kvety a bylinky sú jej radosťou aj vášňou. „Baví ma vypestovať si vlastné plodiny, nasušiť bylinky, uviazať veniec alebo kyticu do vázy z vlastných kvetov,“ približuje. Má rada tradičné druhy – pivónie, cínie, orlíčky – ktoré mieša s lúčnymi kvetmi alebo vetvičkami. „Je naplňujúce vyjsť na záhradu a natrhať si všetko, čo potrebujem,“ dodáva.
Na jej profile na sociálnej sieti, kam zdieľa nádherné snímky domu a prírody, majú najväčší úspech práve jej kytice a zábery z kuchyne. Zdieľanie ju baví, a preto sa snaží robiť kvalitné snímky všetkých výtvorov a vyladených kútov domova. „Spätná väzba ma posúva ďalej a dodáva mi sebavedomie,“ tvrdí Jana.
Pozemok, ktorý má úctyhodný jeden a pol hektára, je jej zeleným svetom. Nájdete tu sad, záhony, lúky a divoké miesta. Chémia je tabu, namiesto nej sa kosí tak, aby sa mohli vyvíjať rôzne druhy rastlín a darilo sa zvieratám. Záhrada ale nie je len estetická oáza, ale aj poriadna výzva – vyžaduje si vzornú starostlivosť, ktorá zaberie veľa času. Aj preto ešte nestihli vytvoriť napríklad vytúžené jazierko. V záhradnom kráľovstve tejto milovníčky prírody nechýbajú ani najrôznejšie miesta na posedenie – napríklad lavičky a kláty. „Záhrada je tu nielen pre prácu, ale aj pre pokoj a pozorovanie,“ dodáva.
Čo bude ďalej?
Jana chce pokračovať v práci na záhrade, dorobiť podkrovie, postaviť kamenné múriky a vysadiť ďalšie stromy. A tiež vytvoriť miesto pre ľudí s podobnou dušou. „Premýšľame o maringotke s ohniskom a saunou, kam by mohli prísť ľudia, ktorí majú radi podobné veci,“ hovorí Jana, ktorá si zamilovala aj staré chalupy – ideálne zrubové, so šindľovou strechou, zasadené do prírody. Preto rada sleduje ich obnovu a niektoré stavby sa dostali aj na jej profil na sociálnej sieti.
Dvojica si nepostavila len dom – vytvorila miesto, ktoré žije v súlade s krajinou, ctí tradíciu a ponúka priestor pre rast – ako kvetinám, tak myšlienkam. „Na Kopečku“ ide o príbeh o láske k prírode, vytrvalosti a o tom, ako si vlastnými rukami postaviť nielen dom, ale aj život podľa vlastných pravidiel.
