Uprostred hmlistých lesov Ekvádoru kedysi stálo mesto väčšie ako slávne Machu Picchu. Viac ako tisíc rokov prekvitalo, ale potom celkom rýchlo zaniklo. Vedci donedávna zvaľovali úpadok prosperujúceho mesta na prírodnú katastrofu, najnovšie výskumy im ale túto teóriu spoľahlivo vyvrátili.
Archeologické nálezisko v údolí Upano je jedno z najpozoruhodnejších v Južnej Amerike. Tvorí ho viac než sedem tisíc rôznych stavieb prepojených cestami a hrádzami. Rádiokarbónové datovanie ukazuje, že to tu od 7. storočia pred naším letopočtom až do roku 550 n.l. skutočne žilo. Mesto sa rozkladalo na ploche, ktorá prekonala aj Machu Picchu, a vplyv jeho obyvateľov na krajinu bol zreteľný aj desiatky kilometrov za jeho hranicami.
Odborníci dlho predpokladali, že jeho koniec bol náhly a dramatický a dosť podobný slávnejším Pompejám. Z vrstvy sopečného popola, ktorú objavili, vydedukovali, že mesto zaniklo následkom ničivého výbuchu sopky Sangay vzdialenej len niekoľko desiatok kilometrov. Lenže nové dáta ukazujú, že realita bola úplne iná a o to podivnejšia.
Pomalý úpadok namiesto katastrofy. Výskumníci totiž analyzovali usadeniny z jazera Cormorán, ktoré leží neďaleko, a nenašli tam vôbec žiadne známky masívneho nánosu sopečného popola. Okrem toho sa ukázalo, že popola nájdeného priamo v mieste je moc málo na to, aby sa z neho dala potvrdiť akákoľvek seizmická katastrofa. Teória o rýchlej skaze tak vzala za svoje. Naopak, výskum fosilizovaných peľových zŕn vedcov nasmeroval k záveru, že sa poľnohospodárska aktivita postupne vytrácala; dokonca vraj po niekoľko storočí.
Medzi rokmi 500 pred n. l. a 200 n. l. bola podľa záverov archeológov oblasť na vrchole aktivity. Miestni pestovali kukuricu a cielene hospodárili s lesom, vysádzali a pravidelne orezávali jelše ako zdroj paliva aj stavebného dreva. Lenže potom nastal obrat. Peľové záznamy ukazujú, že približne od 200 n. l. hospodárska činnosť pomaly ustupovala a okolité lesy sa postupne vracali do pôvodnej podoby. Do roku 550 n. l. už bola oblasť prakticky opustená. A nikto nevie prečo.
Obyvatelia ale mesto podľa všetkého opúšťali postupne asi po 350 rokov, než zostalo prázdne. Štúdia zverejnená v časopise Nature Communications tvrdí, že práve toto pomalé „umieranie“ kedysi prosperujúceho sídla celú záhadu ešte umocňuje. Ako je možné, že kultúra, ktorá dokázala vybudovať tak rozsiahly a prosperujúci komplex, sa nakoniec vytratila bezo stopy? Odpoveď zatiaľ nemáme, takže Stratené mesto Amazónie zostáva jedným z najväčších archeologických tajomstiev Južnej Ameriky.
Video, ktoré ste mohli minúť: Panelák ako z rozprávky. V Havířove rozkvitli balkóny, susedská iniciatíva uchvátila Česko.
