Už od nepamäti snívali alchymisti o tom, že premenia bežné kovy na zlato. Tak vznikla aj legenda o bájnom kameni mudrcov, ktorý ale súčasná veda považuje len za klebietku z dôb, kedy sa chémii a fyzike pripisovali nadprirodzené vlastnosti. Možno aj preto, že zlato sa skutočne dá vyrobiť, ale dôvod, prečo o tom nepočujete nijako často, je jasne daný. Celý proces je tak energeticky náročný a drahý, že dáva zmysel len ako vedecká kuriozita, a nie ako prostriedok, vďaka ktorému by ste mohli zbohatnúť.

Väčšina zlata, ktoré sa nachádza na Zemi, vznikla v kozme. Pri explóziách supernov alebo zrážkach neutrónových hviezd došlo k zlučovaniu ľahkých prvkov s ťažšími, vrátane zlata. Táto zmes sa potom rozptýlila do vesmíru a časť prirodzene skončila aj v hmote, z ktorej sa následne sformovala naša planéta. Napodobniť tieto extrémne procesy už vieme, najmä vďaka jadrovým reakciám alebo časticovým urýchľovačom. Už na tomto mieste ale zrejme začínate chápať, že cielená výroba zlata skrátka nebude pre každého.

Recept na zlato

Každý atóm zlata má 79 protónov vo svojom jadre. Keď primiešate jeden protón, vznikne ortuť, keď jeden odoberiete, získate platinu. Teoreticky sa teda skutočne dajú pretvoriť iné prvky na zlato, pripravte si ale malý jadrový výbuch. Zlato je totiž extrémne stabilné a chemicky takmer nereaktívne, čo znamená, že bežnými cestami s jeho štruktúrou nepohnete. Práve preto je potrebná jadrová reakcia, napríklad bombardovanie ortuti neutrónmi, aby prišla o jeden protón a zrodilo sa zlato. V roku 1941 sa ostatne tento proces vedcom skutočne podaril. Ak by ste na to išli z druhej strany periodickej tabuľky, potenciálne sa dá zlato vytvoriť aj z platiny. Výsledkom by ale boli rádioaktívne izotopy zlata, z ktorých by sme vám vyrábať prívesok skôr neodporúčali.

Čítajte tiež: Zlatá horúčka nútila ľudí obetovať aj svoj život. Pozrite sa na nebezpečnú trasu dobrodruhov

Ďalšou možnosťou, ako nechať vzniknúť zlato, je využitie časticových urýchľovačov, napríklad ako je Veľký hadrónový urýchľovač v CERNe. Fyzici tu dokázali vytvoriť zlato tým, že do seba nechávali narážať jadrá olova. Pri týchto zrážkach vzniká tzv. kvark-gluónová plazma, ktorá pripomína stav na počiatku vesmíru, počas zrážky ale dôjde aj k elektromagnetickému impulzu. Ten odtrhne niekoľko protónov a – znovu – zrodí sa zlato. Nie je ho však veľa. Skôr je ho veľmi málo, teda určite nie na prstienok, bavíme sa v podstate len o stopovom množstve, na ktoré by ste sa mohli pozrieť tak maximálne mikroskopom.

Takže smola, vážení. Ak chcete získať zlato, istejšie bude investovať nejaké peniaze do zaujímavého pozemku na Aljaške a vyraziť sa prehrabávať v hline. Naozaj.

Zdroj: Physical Review Journals, CERN

Video, ktoré ste mohli minúť: Česi menia sci-fi v realitu: Humanoidi budú žiť s nami v domácnosti. UK začala testovanie