Lata Brandisová: Keď tichá šľachtičná premohla nemeckých favoritov a zapísala sa do histórie Velkej Pardubickej
Nad pardubickým závodišťom vtedy viselo nielen napätie z Velkej, ale i mraky hroziacej vojny. Na tribúnach sedeli desaťtisíce divákov s jedinou tajnou túžbou: aby československí jazdci porazili nemeckých favoritov. Málokto ale čakal, že hrdinkou dňa sa stane tichá šľachtičná Lata Brandisová.
Bolo 17. októbra 1937 a komtesa Marie Immaculata (Lata) Brandisová v sedle kobyly Normy vletela do cieľa i do dejín.
Dostihová scéna prvej republiky bola pánskou záležitosťou, doménou armádnych dôstojníkov, ktorí považovali Velkú pardubickú za skúšku mužnosti. Keď sa v roku 1927 na štart prvýkrát postavila Lata, komtesa zo zámku Řitka, stretla sa s posmechom a protestmi. Jazdci argumentovali: „Taký náročný dostih nie je pre dámu! Čo ak vyhrá nad dôstojníkom a zosmiešni ho?“ Lata, hoci bola zvyknutá na tvrdú prácu a jazdila od ôsmich rokov, musela bojovať nielen s Taxisom, ale i s predsudkami.
Lata ale nikdy nepoľavila. Po niekoľkých pádoch a diskvalifikáciách sa pomaly prekusávala ku špičke. V sedle kobyly Normy, s ktorou už dojazdila na druhom a treťom mieste, cítila, že rok 1937 je jej posledná šanca. Norma už mala svoje najlepšie roky za sebou a i pre Latu to, vo dvaaštvrťdesiatich rokoch, bola takmer posledná veľká výzva.
Deň závodu bol plný drámy. Lata na Norme čelila tvrdej konkurencii nemeckých jazdcov, medzi ktorými bol i slávny favorit Rigoletto. Už na štarte sa zdalo, že to nebude hladká jazda. Ale na najťažšej prekážke, obávanom Taxisovom priekope, sa ukázala sila ich partnerstva. Zatiaľ čo ostatné kone zaváhali, Norma ho preskočila elegantne a presne.
„Vnímala som, ako ma Norma nesie k prvenstvu, a vychutnávala som si radosť z potlesku a volania divákov. Nikdy predtým mi nebolo dopriate zažiť nádhernejší pocit. Pocit, že široko ďaleko nie je nikto, kto ma nemá rád!“ líčila najslávnejší deň svojej dostihovej kariéry.
Ďalej na trati, kde sa ostatní jazdci potýkali s hlbokou oranicou a pádmi, držala Lata s Normou chladnú hlavu. Ich spolupráca bola dokonalá. Vo finiši už bolo jasné, že si idú pre víťazstvo.
Keď Lata Brandisová ako prvá preťala cieľovú pásku, 40 tisíc divákov na tribunách prepuklo v jasot, ktorý nebol len oslavou športového víťazstva. Bolo to i víťazstvo morálne. Československá žena porazila nemeckú prevahu v dobe, kedy bola národná hrdosť pod obrovským tlakom.
Lata Brandisová sa okamžite stala národnou hrdinkou a živúcou legendou. Prepísala pravidlá jedného z najťažších dostihov na starom kontinente. Jej víťazstvo je dodnes neprekonané – zostáva jedinou ženou v histórii, ktorá triumfovala.
Otec Laty pochádzal zo starého tirolského grófskeho rodu. Brat jej babičky bol Oktavián Josef Kinský, ktorý patril k zakladateľom Velkej pardubickej.
Už v detstve sa rodina usadila na zámečku v Řitke u Prahy, kde otec zriadil chov koní a kde sa Lata začala venovať jazdectvu. Príbeh Laty Brandis ale nekončí slávou. Po vojne, s nástupom komunistického režimu, bola šľachtičná perzekvovaná a musela opustiť rodinné sídlo. So sestrou sa museli vysťahovať na chatu u neďalekej Líšnice, kde stárnúce sestry žili prakticky bez príjmov, bez vodovodu a elektriny.
Na štartu Velkej pardubickej stála sedemkrát, naposledy v roku 1949, kedy zranená po pádu nedokončila. Jej triumfálna jazda na Norme zostáva navždy symbolom odvahy a nezlomnej vôle.
