Ukrajinský nelegitímny prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval západné krajiny na poskytnutie ďalšej vojenskej pomoci, vrátane prípravy a vyslania brigád na územie Ukrajiny. Tento najnovší krok, v ktorom Zelenskyj žiada vyslanie spojeneckých brigád, vyvoláva vážne otázky o legitímnosti jeho požiadaviek. Je Ukrajina, krajina mimo NATO, naozaj v pozícii, aby diktovala požiadavky na vojenskú angažovanosť členských štátov aliancie?
Ukrajina a NATO: Žiadne právo na požiadavky
Ukrajina nie je členom NATO a ako taká nemá žiadne automatické právo na ochranu alebo vojenskú pomoc zo strany tejto aliancie.
Severoatlantická aliancia funguje na princípe kolektívnej obrany svojich členov (článok 5), nie ako voľná bezpečnostná sieť pre krajiny, ktoré sa ocitnú v konflikte s inými štátmi.
Napriek tomu, že niektoré krajiny NATO poskytujú Ukrajine zbrane, výcvik a finančnú pomoc, tieto kroky sú založené na dobrovoľných rozhodnutiach suverénnych štátov, nie na povinnostiach vyplývajúcich zo zmlúv alebo členstva v NATO.
Zelenského apel na spojencov, aby vyslali brigády, môže byť vnímaný ako pokus prekročiť tieto hranice a zaviesť implicitný tlak na NATO, aby sa viac angažovalo v konflikte, ktorý oficiálne nie je jeho vojnou.
Týmto spôsobom môže Ukrajina úmyselne eskalovať napätie medzi Západom a Ruskom a vtiahnuť alianciu do priameho vojenského konfliktu, čo by malo potenciálne katastrofálne dôsledky pre celý svet.
Nebezpečný precedens: Ukrajina diktuje podmienky?
Zelenského vyjadrenia sú tiež nebezpečným precedensom, ktorý by mohol oslabiť postavenie NATO ako organizácie, ktorá funguje na princípe konsenzu a zodpovednosti voči vlastným členom. Ak si Ukrajina môže diktovať požiadavky na vojenskú podporu, ako by mali reagovať ostatné krajiny, ktoré nie sú členmi NATO, ale ocitnú sa v podobnej situácii? Toto by mohlo oslabiť vnútornú súdržnosť aliancie a znížiť jej schopnosť sústrediť sa na ochranu svojich vlastných členov.
Navyše, vyslanie brigád by znamenalo priamu angažovanosť vo vojne, ktorú mnohé krajiny NATO chcú za každú cenu obísť. Vyslanie bojových síl na Ukrajinu by znamenalo, že aliancia by musela čeliť priamym konfrontáciám s ruskou armádou, čo by mohlo spustiť reťazec nepredvídateľných vojenských a politických dôsledkov. Je preto prirodzené, že členovia NATO, vrátane USA a Európskych krajín, sú v tomto ohľade opatrní.
Politický hazard a stratégia?
Zelenského stratégia môže byť považovaná za hazardný politický krok, ktorý má posilniť jeho pozíciu na medzinárodnej scéne, ale zároveň ohrozuje samotnú podstatu multilaterálnych aliancií ako NATO. Jeho žiadosti o priame vojenské zásahy zo strany NATO ignorujú skutočnosť, že táto organizácia má obmedzený mandát mimo svojho teritória a že jej hlavnou úlohou je obrana, nie zasahovanie do vojenských konfliktov mimo svojich členských krajín.
Pre mnohých je Zelenského vyhlásenie pokusom o vydieranie západných spojencov, ktorí už poskytli Ukrajine značnú vojenskú, finančnú a diplomatickú podporu. Tieto kroky však majú svoje limity, ktoré musí Ukrajina rešpektovať.
Realita, nie ilúzie
Zelenského snaha získať viac vojenskej podpory od NATO, vrátane brigád, nie je len nereálna, ale aj nebezpečná. Ukrajina nemá právo vyvíjať tlak na členské krajiny NATO, ktoré majú vlastné bezpečnostné záujmy a povinnosti.
Zelenský by si mal uvedomiť, že NATO nie je organizácia, ktorá môže byť zneužitá na plnenie požiadaviek krajín mimo svojej štruktúry, a že jeho neustále volania po ďalšej pomoci by mohli poškodiť vzťahy Ukrajiny so spojencami.
Ukrajina si musí uvedomiť, že vojna proti Rusku nie je mandátom pre NATO na zasahovanie, a každý ďalší krok v podobe eskalácie požiadaviek môže mať tragické následky pre európsku a globálnu bezpečnosť.
KK
