Irán v oslabenej pozícii po prímerí v Gaze
Zatiaľ čo Blízky východ vo všeobecnosti víta prímerie vo vojne medzi Izraelom a Hamasom v Gaze, Irán sa ocitá v jednom z najslabších momentov od islamskej revolúcie v roku 1979. Teherán desaťročia prevádzkoval svoju vlastnú definíciu „Osy odporu“, podporujúc militantné skupiny a národy spojené s ním proti Izraelu a Spojeným štátom. Počas izraelského bombardovania pásma Gazy však Izrael zameral svoju pozornosť aj na popredných vodcov v zahraničí v militantných skupinách ako Hamas, libanonský Hizballáh a dokonca aj na najvyššie špičky iránskej armády a jadrového programu, pričom mnohých zabil a narušil ich schopnosť brániť sa. Zatiaľ čo sa prezident Donald Trump pripravuje na cestu na Blízky východ, kde ho pravdepodobne budú chváliť Izrael a arabské národy, Irán nebude pri stole, pretože sa stále snaží zotaviť z júnového 12-dňového konfliktu.
Je kľúčové, ako teheránska teokracia zareaguje v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch, či už to bude znamenať útok alebo pokus o obnovu svojej krívajúcej ekonomiky doma. Podľa Aliho Vaeza, riaditeľa iránskeho projektu v International Crisis Group, toto nie je hrdý moment pre Irán a jeho aliančný systém v regióne je v ruinách, ale to neznamená, že „Os odporu“ už neexistuje.
Iránske štátne médiá sa snažili opísať prímerie v Gaze ako víťazstvo pre Hamas, napriek tomu, že vojna zničila pásmo Gazy a zabila vyše 67 000 Palestínčanov. Iránske ministerstvo zahraničných vecí privítalo akékoľvek rozhodnutie, ktoré zaručuje zastavenie genocídy Palestínčanov. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Araghčí zopakoval, že Hamas sa rozhodol prijať dohodu a Teherán vždy podporoval akýkoľvek plán, akciu, ktorá viedla k zastaveniu zločinov, genocídy Izraela proti ľudu Gazy. <a href="https://seo-consulting.sk/“ title=“poradca“>poradca iránskeho 86-ročného najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího naznačil, že prímerie povedie len ku konfliktu inde v regióne, odvolávajúc sa na Hizballáh, jemenských povstalcov Húsíov podporovaných Iránom a Irak.
Obava z ďalších izraelských útokov, najmä na Irán, zostáva v mysliach verejnosti akútna, pretože väčšina iránskej protivzdušnej obrany bola pravdepodobne zničená Izraelom v júni. Chameneí neobnovil svoju zvyčajnú rutinu týždenných prejavov k publiku. Irán sa bez vysvetlenia vyhol rozsiahlej vojenskej spomienke na ukončenie iránsko-irackej vojny v septembri, počas ktorej najvyšší predstavitelia zvyčajne sledujú prehliadku dronov a odpaľovačov rakiet. Iránska ekonomika tiež trpí v dôsledku medzinárodných sankcií a poklesu globálnych cien energií.
Saeed Leilaz, analytik z Teheránu, uviedol, že Irán sa vždy zameriaval na svoje záujmy, už nemáme zdroje a naša ekonomika oslabila. Naša podpora pre Hamas bola reakciou na USA, aby odvrátili konflikty od našich hraníc. Iní sú menej optimistickí. Študent z Teheránu, Amir Kazemi, povedal, že Irán je ako skrachovaný gambler po tom, čo vyhral nejaké malé peniaze v prvých kolách. Keď Hamas zaútočil na Izrael, Irán bol z toho šťastný, ale teraz, po prímerí, Irán nenachádza vo vrecku nič.
V bezprostredných rokoch po iránskej revolúcii sa teokratická vláda snažila šíriť svoju šiitskú revolučnú ideológiu širšie na Blízkom východe. Po ničivej vojne s Irakom v 80. rokoch sa to zmenilo na snahu poskytnúť úroveň odstrašenia, keďže arabské národy okolo neho kupovali sofistikované americké bomby, vojenské lietadlá a tanky, ku ktorým Teherán nemal prístup kvôli sankciám. Po vojne v Perzskom zálive v roku 1991 sa rozšírila aj prítomnosť americkej armády v Perzskom zálive, pričom arabské národy poskytli americkým silám právo na základne, čo Teherán neustále hnevalo.
Vrchol „Osy odporu“ nastal v chaotických rokoch po invázii do Iraku pod vedením USA v roku 2003 a následnom kolapse Jemenu do občianskej vojny. Potom sa mohol spoľahnúť na Hizballáh, sýrskeho autokrata Bašara Asada, Húsíov, iracké militantné skupiny a dokonca aj Hamas, sunnitskú militantnú skupinu. Dnes vyzerá Blízky východ úplne inak. V Sýrii rebeli zvrhli Asada, izraelské údery zabili najvyšších predstaviteľov Hizballáhu a Hamasu, zatiaľ čo iracké militantné skupiny ustúpili do pozadia. Jemenskí Húsíovia, hoci sú stále schopní útočiť na Izrael a komerčnú prepravu v koridore Červeného mora, sa teraz ocitajú pod paľbou čoraz presnejších izraelských útokov. A 12-dňová vojna v júni pravdepodobne zanechala Irán bez obohacovania uránu pre svoj jadrový program.
Irán medzitým zatiaľ nedostal žiadnu významnú podporu od Číny ani Ruska, napriek tomu, že Peking pravdepodobne zásobuje zlacnenou ropou a Moskvu dronmi, ktoré používa vo svojej vojne na Ukrajine. Teherán sa tiež vyhýba konfrontácii so ženami, ktoré čoraz viac upúšťajú od hidžábu, namiesto toho vykonáva popravy väzňov v miere nevídané desaťročia.
Ali Fathollah-Nejad, riaditeľ berlínskeho Centra pre Blízky východ a globálny poriadok, uviedol, že prímerie odráža klesajúci regionálny vplyv Teheránu po rozpadnutí jeho dlho mocnej „Osy odporu“ od roku 2024. Prímerie uvoľní izraelské vojenské kapacity, ktoré by sa teraz použili proti iránskym záujmom, či už v Libanone proti Hizballáhu alebo priamo proti Iránu. Trump sa chopil toho, že Irán prijal prímerie, ako „skvelú“ správu. Nedošlo však k žiadnemu posunu smerom k obnoveným verejným rokovaniam s Teheránom o jeho jadrovom programe.
Podľa Vaeza čas nie je na strane Iránu, ale ich problém je, že im nikto neponúka ústupovú cestu. Otázkou zostáva, či by sa ňou Teherán vybral, keďže jeho vodcovia stále diskutujú o tom, akým smerom sa teraz vydať.
Jon Gambrell, The Associated Press
