Emma Zapletalová získala bronz na MS v atletike v Tokiu 2025
Napokon sa na cieľovej rovinke prehnala okolo legendárnej Delilah Muhammadovej. Nechala za sebou aj tréningovú parťáčku a belgickú rekordérku Naomi van der Broeckovú. V semifinále ju síce Panamčanka Gianna Woodruffová predstihla, ale na drvivý finiš slovenskej kométy nedokázala zareagovať. A keď spravila ďalšia Američanka Anna Cockrellová chybu na poslednej prekážke, pred Zapletalovou sa otvorila cesta k bronzu.
Zverenka holandského trénera Brama Petersa do nej vletela v čase 53 sekúnd rovných. Má nové osobné maximum, slovenský rekord, bronzovú medailu ale najmä potvrdenie, že aj keď sa v živote všetko obráti proti vám, vždy existuje cesta von z bludného kruhu. Vo štvrtkovom finále MS 2025 v Tokiu nestačila len na suverénnu Femke Bolovú (51,54 s – nový svetový výkon roka) a striebornú Jasmine Jonesovú (52,08 s – osobný rekord).
Začala na palubovke
Zapletalová sa narodila 24. marca 2000 v Nitre. V detstve sa venovala hádzanej. V roku 2012 ju bývalý slovenský reprezentant Peter Žňava pozval na tréning do svojej skupiny. Odvtedy začala atletika vytláčať hádzanú. „Mali sme školskú súťaž nádejných olympionikov. Hrávala som hádzanú už niekoľko rokov, ale bežala som štyristo metrov. Bola som tesne druhá za zverenkou, ktorú kouč viedol už dlhšie. Hovoril si, že čo som za dievča, že som držala krok s trénovanou babou,“ spomínala Zapletalová.
Postúpila na celoslovenské finále a Žňava si uvedomil, že v Zapletalovej drieme veľký talent. Opýtal sa jej, či by pri atletike nechcela zostať. Rodina ju v prechode od hádzanej k atletike podporila, hoci… „Babke sa to veľmi nepozdávalo, lebo som sa hádzanej venovala dlhšie. Raz večer sme si však s maminou sadli, podebatovali sme a rozhodli sa, že to vyskúšame. Potom sme trénerovi zavolali, že sa prídem ukázať na tréning a uvidíme, čo ďalej.“
Pred majstrovstvami sveta juniorov 2018 v Tampere si vybrala beh na štyristo metrov cez prekážky. Obsadila piatu priečku a definitívne ukončila hľadanie správnej disciplíny.
Nevládala prebehnúť ani 80 metrov
Krátko na to ju na niekoľko mesiacov zabrzdila mononukleóza. Oslabila ju natoľko, že nevládala poriadne odbehnúť ani 80 metrov. Postupne sa však vrátila do formy, v 2021 sa stala sa majsterkou EURópy do 23 rokov a splnila limit na olympijské hry v Tokiu, kde obsadila pätnáste miesto.
„Najskôr som bola nešťastná z toho výkonu. Nepredviedla som to, čo vo mne je. Odstupom času som si však uvedomila, že pätnáste miesto na prvej olympiáde je super. Získala som veľa skúseností, ktoré môžem využiť neskôr,“ vravela Zapletalová po triumfe v ankete Atlét roka 2021.
Titul získala premiérovo pred šprintérom Jánom Volkom a chodcom Matejom Tóthom. Víťaz chodeckej päťdesiatky z olympijských Hier v Rio de Janeiro 2016 je jej vzorom. „Čo na ňom obdivujem? Prístup k športu. Páči sa mi, aká je osobnosť – na dráhe i na verejnosti. Dosiahol veľké úspechy, vyhral olympiádu i majstrovstvá sveta. Motivuje to aj mňa. Mám pocit, že to mám v sebe a podarilo sa mi to aj dostať von,“ usmievala sa Zapletalová na záver roka 2021. To však netušila, že sa začínajú najťažšie tri roky v jej kariére…
Štyri únavové zlomeniny
Rok 2022 začal ako zo zlého sna. Zapletalová utrpela únavovú zlomeninu, ktorá odštartovala jej vleklé problémy. Bolo to prvé vážnejšie zranenie, hoci tak sprvoti nevyzeralo. „Pri prvej zlomenine som si povedala, že zranenia k športu patria. Hodila som to za hlavu a išla do novej sezóny,“ vracia sa tri roky dozadu Zapletalová.
Lenže zakrátko prišla ďalšia únavová zlomenina a rok 2022 i úvod 2023 mohla hodiť do koša. „To som si už povedala, že to nie je v poriadku. Absolvovala som všetky možné vyšetrenia. Komunikovali sme s odborníkmi, ale nič konkrétne sa nezistilo,“ povzdychla si. Veľkou motiváciou bolo pripraviť sa na OH 2024 v Paríži. Lenže zdravie bolo proti, prišla únavová zlomenina číslo tri a neskôr aj štyri. Zapletalovú to mentálne zničilo.
„Po druhej zlomenine som si povedala, že olympijský ročník je skvelou motiváciou na návrat. Lenže prišla ďalšia únavová zlomenina a mentálne som sa položila. Niekoľko dní som sa odstrihla od športu, nechcela som tréning ani vidieť. Žiadne alternatívny, ani plán návratu. Skrátka som na to nechcela myslieť.“
Rovnako ako Gajanová
Po niekoľkých dňoch pokoja, ale aj bolesti a sĺz, sa rozhodla pre životnú zmenu. Petra Žňavu vymenil Holanďan Peters. Mimochodom, chlapík, ktorý bol na začiatku kariéry Femke Bolovej. A nad zamračenou kariérou Zapletalovej vyšlo po troch bolestivých rokoch slnko. „Vzala som to do svojich rúk, vymenila som trénera. Tri roky ma naučili byť trpezlivejšou, silnejšou a tiež tomu, aby som sa nikdy nevzdávala. Ani raz som si nepovedala, že to zabalím. Verila som v svoj potenciál a nechcela som sa vzdať.“
V minulosti sa k podobnému kroku odhodlala aj Gabriela Gajanová. Osemstovkárka z Hronca v roku 2021 vymenila Pavla Slouku za Švajčiara Louisa Heyera. Vlani sa stala vicemajsterkou Európy, v piatok nepostúpila do finále a skončila na 17. pozícii.
„Kontaktovala som jej trénera Louisa Heyera, aby mi pomohol dostať sa z tejto situácie. Poradil mi, aby som sa ozvala Bramovi Petersovi. Akonáhle som tak spravila, chcela som sa stať jeho zverenkou. Vedela som totiž, že na začiatku kariéry pomohol práve Bolovej s jej vzostupom a taktiež bol pri ďalších úspešných holandských prekážkaroch,“ priznala Zapletalová.
Vo štvrtkovom finále MS 2025 v Tokiu ešte vylepšila svoju famóznu bilanciu v tomto roku. Vonku absolvovala dovedna 14 individuálnych štartov – 12 na prekážkarskej štvorstovke a 2 na hladkej. V ôsmich prípadoch sa dokázala zlepšiť. Vrátane bronzového úspechu na tohtoročnom svetovom šampionáte či druhej priečke na finále Diamantovej ligy 2025 v Zürichu
„Mala som tri roky po sebe to isté zranenie, únavovú zlomeninu. Keď sa mi to stalo vlani naposledy, povedala som si, že to nie je normálne. Napadlo mi, že ak niečo nezmením, môže sa to zranenie vrátiť a budem mať aj po kariére. Odrazilo ma to vyššie po tom veľkom trápení a sklamaní z toľkých zranení,“ pripustila Zapletalová.
Len piata medaila
Dvadsaťpäťročná atlétka sa stala len piatou medailistkou na MS v ére samostatného Slovenska. Po bronze Igora Kováča (šprint na 110m cez prekážky) na MS 1997, prišli dve tretie priečky pre kladivárov – 2007 v Osake pre Libora Charfreitaga a o dva roky neskôr v Berlíne pre Martinu Hrašnovú. Jedinú zlatú doteraz získal Matej Tóth na MS 2015 v Pekingu, keď ovládol chodeckú päťdesiatku. Tóth je zároveň jediným olympijským medailistom, keď v rovnakej disciplíne triumfoval o rok neskôr na OH 2016 v Riu de Janeiro.
A dvomi striebornými medailami prispel aj k celkovo siedmim cenným kovom pre Slovensko na ME (1 zlatá, päť strieborných a jedna bronzová). Zapletalová je spoločne so spomínanou Gajanovou a Luciou Klocovou (bola tretia na 800 metrov na ME 2010 v Barcelona). Je však prvou atlétkou spod Tatier, ktorá získala cenný kov pri aktuálnom postupovom formáte, kedy sa behajú rozbehy, semifinále i finále.
