Kaviareň z farného dvora: Príbeh Veroniky Morávkovej
Veronika Morávková (44) nikdy neplánovala založiť si kaviareň na farnom dvore. Spolu s manželom však neúspešne hľadali miesto v centre Bořetíc. Potom objavili nenápadný, nevyužívaný dvor, ktorý ich napriek zanedbanému stavu okamžite očaril. „Vtedajší pán farár nám povedal, že sme sa zbláznili. Ale že ak sa chceme hrať, nech sa hráme,“ smeje sa dnes Veronika.
Po získaní požehnania sa pustili do práce. „Keďže nie sme z odboru, naše predstavy boli na začiatku veľmi naivné. Chceli sme niečo malé, kde sa naše deti budú hrať na pieskovisku a my budeme obsluhovať hostí,“ priznáva s úsmevom Veronika, ktorá vyštudovala obchod a financie na VUT v Brne a pracovala na výstavisku, kde organizovala lekárske kongresy. Nič teda nenasvedčovalo tomu, že by mala pôsobiť v gastronómii.
Potom prišla materská dovolenka. „A na materskej človek vymýšľa rôzne veci,“ usmieva sa už trojnásobná mama. „Navyše, v čase, keď sme začínali – v roku 2016 – v Bořeticiach ani v okolí nebolo nič, kde by ste si mohli len tak posedieť,“ hovorí. Malebný priestor s krásnou jabloňou uprostred, ktorá sa stala symbolom a srdcom celého Dvora, sa na to zdal byť ako stvorený.
Výpravy za kolotočiarmi
Veronika pôvodne chcela na Dvore maringotku. „Dokonca sme kvôli tomu vyrazili za kolotočiarmi, ale potom sa ukázalo, že je to nezmysel. Bolo by to veľmi nepohodlné, tak sme od toho upustili a nechali sme si vyrobiť kontajner na mieru,“ vysvetľuje. Prvý rok stál na Dvore len on, pár stolov pod jabloňou a detské pieskovisko.
Už po pol roku bolo jasné, že to stačiť nebude. „Veľmi nám pomohlo, že sa o nás krátko po otvorení dozvedel Lukáš Hejlík. Navštívil nás a potom sa to veľmi rýchlo rozbehlo,“ spomína Veronika. Dvorek sa tak začal rozrastať, pribudlo posedenie v stodole aj nová kuchyňa. „Zrazu sme potrebovali obsluhovať viac ľudí, pripravovať viac jedla,“ hovorí Veronika. Posilnil sa aj personál. „Už sme to nemohli robiť len v troch ľuďoch, ak sme tu nechceli byť stále. Dnes je nás tu asi dvadsať.“
Zapojená je celá rodina
Zmenami prešla aj ponuka. „Rozšírili sme ju a začali robiť aj raňajky,“ hovorí Veronika, ktorá koncept postavila na lokálnych dodávateľoch a kvalitných surovinách. Hostia si tak môžu pochutnať na syroch z Mikulova, údeninách z Lanžhota, naturálnych vínach z okolia alebo sezónnych džúsoch, z ktorých vznikajú legendárne mimózy. Nechýbajú ani domáce sirupy a marmelády od Veroničinej maminky. „Do podnikania je zapojená celá rodina,“ smeje sa, keď nás počas rozhovoru vyruší telefonát práve od jej maminky a len o pár minút neskôr dorazí jej otec s dodávkou nanukov a zákuskov.
Vyhľadávaný cieľ gastroturistov
Dvorek mal pôvodne slúžiť miestnym, tých sem ale zavíta len pár. Stal sa však vyhľadávaným cieľom gastroturistov. „Niektorí hostia prídu len kvôli nám a potom sa až pozerajú, čo je v okolí,“ hovorí Veronika. K vehlasu mu pomohla nielen návšteva Lukáša Hejlíka, ale aj ocenenia. Dvorek sa totiž stal trojnásobným víťazom v gastro projekte Gourmet Južná Morava. V ňom figurovala vlani Veronika aj v netradičnej úlohe – ako hodnotiteľka iných podnikov. „To bolo zvláštne, mala som trému, ale veľmi mi to dalo, pretože som si všetky tie podniky obišla a mala som čas pozrieť sa zblízka, ako fungujú,“ opisuje.
Čo sa týka budúcnosti Dvorku, má Veronika množstvo plánov – od rozšírenia ponuky raňajok až po večerné akcie pri jabloni. „Potrebujeme sa stále rozvíjať ďalej a urobiť si to zase trošku inak,“ naznačuje tajomne. „Aj keď je práca v gastre vyčerpávajúca, stále ma baví. Aj po tých rokoch. Dúfam, že je to na nás vidieť,“ uzatvára s úsmevom.
