Ománska oblasť Dafár neďaleko hraníc s Jemenom je miestom, ktoré na prvý pohľad nezodpovedá predstavám o vyprahnutom Arabskom polostrove. Tunajšie nečakane zelené údolia a prepadliny so strmými stenami porastenými bujnou vegetáciou ako by pochádzali z inej časti sveta.
Najzelenšia je táto časť Ománu v lete, kedy tu vládne letný monzún zvaný charíf. Okrem prívetivo zelenej krajiny, ktorou migrujú stáda tiav, sú najväčším tunajším lákadlom obrie prepadliny.
„V guvernoráte Dafár máme štyri takéto priepasti – Kafteek, Tawí Atair, Šihít a Šád. A najväčšia z nich je samozrejme Kaf Teiq,“ vysvetľuje v magazíne Prima SVĚT na Prima ZOOM miestny sprievodca Abdul Salam Ahmed. Kaf Teiq je hlboká 211 metrov a široká 150 metrov a rovnako ako ostatné prepadliny mala podľa miestnych povestí vzniknúť po dopade meteoritu.
Odborníci to však vylučujú. „Jednou z hlavných podmienok pre vznik takýchto prepadlín je prítomnosť vápencových hornín rovnako ako dažďových zrážok a puklín alebo zlomov v zemi. A to všetko sa tu v horách Dafáru vyskytuje. Naozaj tu nejde o dopad meteoritu,“ vysvetlil geológ Alí Faradž al-Kasírí.
Pre svet tieto útvary pomohli objaviť slovinskí vedci a geológovia, ktorí tu v 90. rokoch v spolupráci s ománskou univerzitou sultána Kábúsa robili výskum. V prepadlinách totiž žijú rôzne zvieratá, ako sú dikobrazy, genetky a mnohé druhy vtákov a plazov. Koniec koncov názov najznámejšej prepadliny Tawí Atair znamená Vtáčia studňa a odkazuje na množstvo vtákov, ktoré sa dovnútra lietajú napiť. Ich hlasy skreslené ozvenou kolmých stien zrejme zavdali príčinu miestnym povestiam o hlasoch vychádzajúcich z hĺbin.
Krajina pripomínajúca planétu Pandora z veľkofilmu Avatar režiséra Jamesa Camerona je v ostrom kontraste k oblasti ležiacej neďaleko odtiaľto v susednom Jemene. Nachádza sa tu obria prírodná priehlbina zvaná Barhútska studňa, ktorý kvôli sírnemu zápachu, sčerneným stenám a hĺbke 112 metrov slúži odjakživa ako predobraz väzenia džinov, teda arabských démonov.


