Skip to content
Menej ako minútu min.
Záhada rímskeho dvanásťstena: Účel tajomného artefaktu naznačuje dávna filozofia

Od objavu prvého exemplára v roku 1739 dráždi rímsky dvanásťsten fantáziu vedcov i laikov. Bronzový predmet s kruhovými otvormi a guľôčkami na vrcholoch sa odvtedy navyše podarilo nájsť na viac ako stovke ďalších miest, účel záhadného predmetu ale doteraz nikto nerozlúštil.

Na prvý pohľad predmet vyzerá ako časť hlavolamu, taký ježko v klietke bez ježka. Každá z jeho dvanástich päťuholníkových stien má v sebe kruhový otvor inej veľkosti. Na každom z dvadsiatich vrcholov je bronzová guľôčka. Vnútri je dvanásťsten dutý. Keď v roku 1739 v Anglicku našli prvý exemplár, vyvolalo to senzáciu a množstvo otázok, nikto ale vtedy netušil, že budú nasledovať ďalšie. K roku 2025 ich archeológovia našli už cez 120, napriek tomu stále netušíme, načo záhadné dvanásťsteny slúžili.

Nepraktický dvanásťsten ako zobrazenie vesmíru?

Artefakt sa objavuje v hroboch, skrýšach mincí, dokonca aj na skládkach. Niekedy vedľa neho ležia aj ďalšie záhadné predmety, ako sú podivné tyče v ženskom hrobe z nemeckého Gellepu. Niektoré nájdené dvanásťsteny sú väčšie, niektoré menšie, a všetky pochádzajú zo severozápadných provincií Rímskej ríše, žiadny priamo z Talianska.

Záhadu nepomáha nič objasniť, pretože ani jeden z dvanásťstenov nemá žiadny nápis ani rytinu. Všetky ale vyzerajú viac-menej rovnako, až na zmienené rozdiely vo veľkosti – najmenší nájdený dvanásťsten má asi štyri centimetre v priemere, najväčší okolo desiatich.

Odborníci počas storočí navrhli viac ako päťdesiatmožností, od stojana na sviečku po nástroj na pletenie rukavíc. Podľa rakúskeho archeológa Michaela Guggenbergera, ktorý sa dvanásťstenom venoval v niekoľkých štúdiách, ide ale skôr o symbol než o nástroj. Vo svojej práci pripomína starovekú grécku filozofiu, kde každé z piatich pravidelných telies zastupovalo jeden z živlov: štvorsten oheň, osemsten vzduch, dvadsaťsten vodu, kocka zem… a svoje zastúpenie v tomto systéme mal práve aj dvanásťsten. Predstavoval celok, čo možno chápať ako vesmír.

Ide o metaforu, ktorú použil už filozof Plutarchos v 2. storočí n. l., a je možné, že práve v tej dobe získal dvanásťsten pre galo-rímske a keltské kultúry hlbší význam. Variabilné otvory, zdanlivá nepraktičnosť a starostlivé prevedenie by potom konečne dávali zmysel.

Staňte sa súčasťou našich čitateľov, ktorí nás podporujú!

Vaša podpora nám pomáha udržiavať nezávislé správy zdarma pre všetkých.

Please enter a valid amount.
Ďakujeme za Vašu podporu.
Vašu platbu nebolo možné spracovať.
Redakcia

Od objavu prvého exemplára v roku 1739 dráždi rímsky dvanásťsten fantáziu vedcov i laikov. Bronzový predmet s kruhovými otvormi a guľôčkami na vrcholoch sa odvtedy navyše podarilo nájsť na viac ako stovke ďalších miest, účel záhadného predmetu ale doteraz nikto nerozlúštil.

Na prvý pohľad predmet vyzerá ako časť hlavolamu, taký ježko v klietke bez ježka. Každá z jeho dvanástich päťuholníkových stien má v sebe kruhový otvor inej veľkosti. Na každom z dvadsiatich vrcholov je bronzová guľôčka. Vnútri je dvanásťsten dutý. Keď v roku 1739 v Anglicku našli prvý exemplár, vyvolalo to senzáciu a množstvo otázok, nikto ale vtedy netušil, že budú nasledovať ďalšie. K roku 2025 ich archeológovia našli už cez 120, napriek tomu stále netušíme, načo záhadné dvanásťsteny slúžili.

Nepraktický dvanásťsten ako zobrazenie vesmíru?

Artefakt sa objavuje v hroboch, skrýšach mincí, dokonca aj na skládkach. Niekedy vedľa neho ležia aj ďalšie záhadné predmety, ako sú podivné tyče v ženskom hrobe z nemeckého Gellepu. Niektoré nájdené dvanásťsteny sú väčšie, niektoré menšie, a všetky pochádzajú zo severozápadných provincií Rímskej ríše, žiadny priamo z Talianska.

Záhadu nepomáha nič objasniť, pretože ani jeden z dvanásťstenov nemá žiadny nápis ani rytinu. Všetky ale vyzerajú viac-menej rovnako, až na zmienené rozdiely vo veľkosti – najmenší nájdený dvanásťsten má asi štyri centimetre v priemere, najväčší okolo desiatich.

Odborníci počas storočí navrhli viac ako päťdesiatmožností, od stojana na sviečku po nástroj na pletenie rukavíc. Podľa rakúskeho archeológa Michaela Guggenbergera, ktorý sa dvanásťstenom venoval v niekoľkých štúdiách, ide ale skôr o symbol než o nástroj. Vo svojej práci pripomína starovekú grécku filozofiu, kde každé z piatich pravidelných telies zastupovalo jeden z živlov: štvorsten oheň, osemsten vzduch, dvadsaťsten vodu, kocka zem… a svoje zastúpenie v tomto systéme mal práve aj dvanásťsten. Predstavoval celok, čo možno chápať ako vesmír.

Ide o metaforu, ktorú použil už filozof Plutarchos v 2. storočí n. l., a je možné, že práve v tej dobe získal dvanásťsten pre galo-rímske a keltské kultúry hlbší význam. Variabilné otvory, zdanlivá nepraktičnosť a starostlivé prevedenie by potom konečne dávali zmysel.

Staňte sa súčasťou našich čitateľov, ktorí nás podporujú!

Vaša podpora nám pomáha udržiavať nezávislé správy zdarma pre všetkých.

Please enter a valid amount.
Ďakujeme za Vašu podporu.
Vašu platbu nebolo možné spracovať.
Translate »