Znie to ako scéna z hororu, ale v skutočnosti mohlo ísť o obrovský omyl s celkom nevinným vysvetlením. Príbeh „monštra z Flatwoods“ patrí k najzáhadnejším historkám v dejinách amerických legiend.
Bol septembrový večer roku 1952. Niekoľko chlapcov z mestečka Flatwoods v Západnej Virgínii sa ešte hralo vonku, keď zrazu zbadali na oblohe záhadné, jasne červené svetlo. V domnení, že ide o meteorit alebo dokonca o UFO, upozornili suseda Eugena Lemona, člena Národnej gardy, ozbrojili sa baterkou a všetci sa vydali do polí, kam sa podivné svetlo znieslo.
Flatwoodské monštrum
V hustnúcej tme medzi stromami zrazu uvideli niečo, čo neskôr opísali ako asi tri metre vysokú postavu. Podľa rozprávania vyľakaných svedkov nepôsobila vôbec ľudsky. Leskli sa jej oči, jej telo bolo zelené a na horných končatinách sa jej skveli obrovské ostré pazúry. Akonáhle na ňu Lemon posvietil, vydala syčivý zvuk, z ktorého chlapcom zamrzla krv v žilách. To bola posledná kvapka, ich odvaha bola preč – všetci sa razom v panike rozutekali domov.
Správa o záhadnom monštre sa medzi obyvateľmi mestečka rýchlo rozšírila. Čoskoro na miesto dorazil aj šerif a následne dokonca aj americké letectvo, ktoré vtedy podobné prípady sledovalo kvôli možnej aktivite sovietskych rakiet na území USA. Nikto ale nenašiel vôbec nič, žiadnu stopu, žiadny dôkaz, nič, čo by zhodné rozprávanie chlapcov a jedného dospelého muža potvrdzovalo.
Čo vlastne videli?
Vedci aj skeptici sa preto snažili ich zážitok vysvetliť racionálne. Podľa mnohých mohla chlapcov a Lemona vystrašiť takmer na smrť aj obyčajná sova. Presnejšie veľká sova plamienka driemavá. Keď sa vyľaká, roztiahne krídla, robí zvláštne zvuky a môže pôsobiť dosť strašidelne, špeciálne v tme a v žiari baterky, v ktorej by sa jej leskli oči. Červené svetlo, ktoré chlapci na oblohe zbadali, potom naozaj mohol byť meteor, pretože presne v tej dobe skutočne jeden spadol – videli ho koniec koncov ľudia aj z iných miest v okolí.
Pre mnoho ľudí by táto verzia bola sklamaním, ale dáva asi najväčší zmysel. Keď sa ľudia v noci vydajú do lesa s predstavou, že uvidia mimozemšťanov, mozog si rád doplní detaily sám; hovorí sa tomu pareidólia a máme to tak už od dôb, kedy bolo pre praľudí životne dôležité rozpoznať v kroví predátora skôr, než bolo neskoro. Preto náš mozog radšej „vidí“ niečo navyše, než aby podcenil riziko. To, čo by za dňa vyzeralo ako sova na vetve, sa potom v noci môže veľmi ľahko zmeniť na desaťmetrové monštrum s pazúrmi.
Príbeh z Flatwoods sa postupom času pretvoril v klasickú americkú legendu a rozpráva sa o ňom podobne ako o Bigfootovi alebo o menej známom monštre z močiarov, ktorému sa hovorí Skunk Ape.
Dnes preto vo Flatwoods existuje dokonca múzeum, ktoré záhadnému monštru zasvätili. Zaujímavým exponátom sú hlavne pôvodné kresby očitého svedka, ale samozrejme sa tu tiež predávajú suveníry, od tričiek cez kľúčenky až po drevené sochy.
