Keď sa večer 18. apríla 2009 ukladali obyvatelia domu v Opavskej ulici č. p. 58 v ani nie šesťtisícovom sliezskom Vítkove na spánok, netušili, aká desivá noc ich čaká. Štyria českí neonacisti Ivo Müller, Václav Cojocaru, David Vaculík a Jaromír Lukeš sa krátko pred polnocou k domu obývanému rómskou rodinou prikradli s tromi Molotovovými koktailmi a fľaše s benzínom otvorenými oknami vhodili dovnútra.
Oheň vážne zranil Annu Sivákovú (27) a Pavla Kudrika (33), najťažšie popáleniny až na 80 percentách tela ale utrpela ich vtedy ani nie dvojročná dcéra Natálka Siváková. V kritickom stave bola prevezená do nemocnice a pol roka strávila v umelom spánku. Lekári jej transplantovali kožu na tvári a ďalších kriticky popálených miestach tela, celkom predelala viac než stovku operácií. Ako ale ukazuje emotívny videoklip z roku 2023, kedy bolo Natálke 15 rokov, ani doživotné následky útoku dievča nezlomili.
Dom, v ktorom sa v dobe útoku nachádzalo osem ľudí, do základov vyhorel. Polícii sa páchateľov podarilo vypátrať po štyroch mesiacoch. Na stopu útočníkov kriminalistov priviedol dobrovoľný hasič z Opavska, ktorý v osudný deň začul telefonát svojej známej s jedným z páchateľov. Keď sa muž z médií dozvedel o tragédii vo Vítkove, oznámil podozrivý hovor polícii.
V októbri 2010, teda rok a pol po žhářskom útoku, vyniesol Krajský súd v Ostrave za pokus o rasovo motivovanú vraždu tri dvadsaťdvaročné rozsudky a jeden dvadsaťročný. „Obžalovaní Václav Cojocaru, David Vaculík, Jaromír Lukeš a Ivo Müller sa uznávajú vinnými, že v rámci svojej príslušnosti k extremistickým skupinám a v snahe sa zviditeľniť pred 120. výročím narodenia Adolfa Hitlera, pripadajúcim na 20. apríla 2009, dňa 18. apríla 2009 okolo 23:45 hodín po predchádzajúcom plánovaní a po vzájomnej dohode spoločne prišli automobilom do Vítkova k domu č. 58 v ulici Opavská, ktorý je obývaný početnou rómskou rodinou s malými deťmi, v úmysle založiť požiar a usmrtiť obyvateľov domu pre ich príslušnosť k tejto etnickej skupine,“ zaznelo vtedy v rozsudku, ktorý sudca Miloslav Studnička predčítal dlhých pätnásť minút.
Podľa reportéra CNN Prima NEWS Ivana Motýľa, ktorý vtedy celú kauzu podrobne sledoval, bola po vynesení rozsudku česká spoločnosť rozdelená na dve polovice – prvá s vynesenými rozsudkami súhlasila, druhej sa zdali prehnane vysoké. „Výškou trestov bol prekvapivo pohoršený aj vtedajší prezident Václav Klaus,“ spomínal Motýl o desať rokov neskôr. „Výška trestu sa mi zdá nečakaná, nečakane vysoká,“ vyhlásila vtedy hlava štátu.
Vrchný súd v Olomouci síce na jar 2011 znížil Müllerovi trest z 22 na 20 rokov s ohľadom na to, že sa priznal a prejavil ľútosť, ostatným trom odsúdeným ale súd tresty potvrdil, rovnako ako to neskôr učinil aj Najvyšší súd. V polovici mája 2023 sa na slobodu dostali Cojocaru a Müller, ktorí za mrežami strávili dve tretiny trestu, teda 12 rokov. V septembri 2024 ich nasledoval aj Jaromír Lukeš, ktorý vo väzení strávil viac ako 15 rokov. Skúšobnú dobu súd stanovil na sedem rokov.
Podľa Ivana Motýľa vysoké tresty útočníkov z Vítkova pomohli zastaviť sériu žhářskych útokov, ktorá sa na prelome milénia odohrávala predovšetkým na severe Moravy a v Sliezsku. „Predtým ukladané nízke tresty rozhodne tak preventívny účinok nemali, stačí spomenúť na atak skinheadov Jiřího Neffa a Petra Klazara, ktorí v roku 1999 zbili Rómku Helenu Biháriovú a potom ju zrazili do Labe, v ktorom sa utopila. Sudca ich ale poslal do chládku len na osem a pol, respektíve na šesť a pol roka. A útoky pokračovali až do žhářskeho ataku vo Vítkove,“ popísal vtedajšiu prax Motýl.
Zdroj: ČTK
