Domov s dušou v objatí ovocného sadu: Príbeh Petry Holubovej
Na okraji mesta, neďaleko Lednického parku, medzi slivkami a starými jabloňami, rastie malý svet, ktorý pôsobí takmer rozprávkovo. Petra Holubová s manželom vymenili panelák za ovocný sad a vytvorili domov, kde sa pracuje rukami, tvorí srdcom a žije v symbióze s prírodou. Hoci dbali na rozpočet, tomuto miestu nič nechýba.
„Som Péťa, kreatívna duša s hrnčekom kávy v jednej ruke a lopatkou alebo foťákom v druhej,“ predstavuje sa Petra Holubová s úsmevom. Jej život sa točí okolo rodiny, projektov, práce na levanduľovej farme v Starovičkách a predovšetkým okolo miesta, ktoré nazýva domov – vidieckeho domu s modrými oknami uprostred ovocného sadu.
Príbeh Petry a jej rodiny sa začal v mestskom byte, kde s manželom Františkom dospeli a užívali si bezstarostné roky. „Kým sme nemali deti, bolo to fajn,“ spomína Petra. „Ale potom sme začali snívať o priestore, kde sa budú chlapci hrať, kde budeme grilovať a kde sa budem šťastne hrabať v hline,“ dodáva.
A tak ich túžba po zmene priviedla až k zanedbanému ovocnému sadu, ktorému hrozilo rozparcelovanie. Dnes tu stojí dom, ktorý si navrhli sami a premyslene, aby si takpovediac „nezavarili“. „Nešetrili sme len na obývačke a kuchyni,“ priznáva Petra. „Tam sme najviac spolu. Vďaka letnej kuchyni sme vonku, aj keď prší,“ dodáva. Letná kuchyňa má v rodinnom príbehu Holubovcov zvláštne miesto – vznikla ešte pred tou vnútornou. „Varili sme v nej celé leto, pretože tá v dome dorazila až v októbri. A bolo to super,“ smeje sa Petra. Inšpiráciu hľadala v časopisoch, na Pintereste a blších trhoch. A keď manžel spočiatku nechápal a nezdieľal jej nadšenie, rozhodla sa kuchyňu financovať z ušetrených peňazí z materskej.
Rodina, zvierací kamaráti a záhrada s vynálezom
V sade dnes žije početná a harmonická partia – Petra, František, synovia Dominik a Štěpán, babička Jana, sedemnásťročná čivava Kimy, niekoľko sliepok, korytnačky, ježia rodinka a nespočetné množstvo vtákov a hmyzu. „Je to tu taký malý zvierací raj,“ hovorí Petra. Keď sa prechádzate medzi takmer päťdesiatkou stromov, z ktorých mnohé pamätajú dávne časy, nemožno si nevšimnúť, aký hlboký vzťah k tomuto miestu Petra má.
„Snažím sa zachovať záhradu tak, ako ju kedysi založila pôvodná majiteľka. Vraj zásobovala ovocím celé okolie. Dúfam, že keby ju dnes videla, mala by radosť,“ usmieva sa Petra. Podľa nej je záhrada miestom, kde sa „ruky potia a myšlienky odpočívajú“. „Keď vidím, ako chlapci ochutnajú ovocie priamo zo stromu, viem, že to má zmysel,“ dodáva. A jej najobľúbenejšie rastliny? Hortenzie, echinacea a divozely.
Vďaka láske k záhrade dokonca rozbehla aj podnikanie – vytvorila keramickú kompostovaciu vežu, ktorá sa objavila aj v televízii. Množstvo ďalších nápadov v štýle „urob si sám“ zdieľa na Instagrame. Práve tam sa okolo nej vytvorila inšpiratívna komunita ľudí, ktorí obdivujú jej prístup k životu.
Druhý život a dojatie
Interiér domu Holubovcov je zmesou romantiky, vintage štýlu a českého vidieka. A staré veci vďaka Petre dostávajú nový život. „Väčšinu nábytku som vyrobila alebo zohnala z druhej ruky. Kombinácia dreva, kovu a tehál je pre mňa nadčasová,“ hovorí Petra.
Jej najobľúbenejšie miesto? Spálňa. „Posteľ aj knižnicu sme vyrobili sami, natierala som ich kriedovými farbami a namiesto fotiek som zvolila výraznú tapetu. Pracujem väčšinou z domu, a tak je pre mňa dôležité mať výhľad – a ten mám na búdkuch pre vtáčiky na starej jabloni,“ opisuje Petra. „Najviac ma teší, keď mi niekto napíše, že som ho inšpirovala – trebárs len tým, že som mu ukázala radosť z maličkostí. Často pri čítaní správ aj plačem, šťastím a dojatím,“ zveruje sa.
Zmes, cesta a duša
Každodenný život v sade je podľa Petry zmesou „hektického rána, voňavého poludnia a unaveného, ale krásneho večera“. Práce nie je málo – ale je to práca, ktorá dáva zmysel. A keď už má hotovú prácu na počítači, uteká do záhrady alebo tvorí najrôznejšie projekty. Napríklad hojdačku v sade – symbol pokoja.
A rada pre tých, ktorí o podobnej zmene snívajú? „Prvý krok? To je len ten moment, keď poviete strachu, nech si dá pauzu,“ tvrdí Petra a verí, že prekážky nie sú problém – sú súčasťou cesty. „Cesta je cieľ. A ten náš vedie sadom plným stromov, radosti a lásky k prírode,“ dodáva.
„Čím je náš domov špeciálny?“ zamýšľa sa Petra. „Asi dušou. Je to miesto, ktoré sme vytvorili po kúskoch. Nie je dokonalé, ale je naše. Plné spomienok, smiechu a ticha pod stromami,“ uzatvára milovníčka prírody.
