Z Austrálie rovno do juhomoravskej pohody. Kúpili starý statok naslepo a dnes žnú úspech
Pavla a Petr strávili takmer desať rokov v Austrálii, kde budovali nový život. Počas pandémie sa však rozhodli vrátiť do Česka. Ešte predtým urobili niečo netradičné – kúpili starý statok, ktorý nikdy osobne nevideli. Dnes v malej juhomoravskej obci prevádzkujú miesto, ktoré hostí očarilo natoľko, že sa im odtiaľ nechce odísť. Ich Přibická pohoda je dôkazom, že aj zdanlivo šialený nápad môže byť najlepším životným rozhodnutím.
Začalo to ako experiment. Dva mladí ľudia, ona z Prahy, on z Pohořelic, sa stretli v Sydney a spoločne začali budovať nový život. Austrália im dala slobodu, nové zážitky a preverila ich v dospelosti. No po takmer desiatich rokoch v cudzine sa čoraz silnejšie ozývala túžba po domove, po rodine a blízkych.
„Keď pandémia uzavrela svet, rozhodli sme sa začať novú kapitolu: návrat do Česka,“ hovorí Pavla. Nie však do veľkého mesta, ale na vidiek. Ich novým domovom sa stala južná Morava.
Vďaka inzerátu, ktorý im poslala Pavlina sestra, objavili bývalé hospodárstvo v Přibiciach. Dom, ktorý nikdy predtým nevideli, kúpili počas lockdownu. Rozhodli sa len na základe fotografií a dojmu Petrovho otca a jeho kamaráta, ktorí sa na neho išli pozrieť namiesto nich.
O niekoľko mesiacov neskôr sa vrátili do Česka – do poloprázdneho domu. Prvé dni sedávali na starých stoličkách zo sklepa, ale neboli skleslí. Mali jasnú víziu: z opusteného statku vytvoriť nielen domov, ale aj obľúbené miesto pre hostí.
Remeselná duša
Statek sa skladá z dvoch častí. Menšia, pôvodne prestavaná z chlievov, sa stala ich obydlím. Tú väčšiu postupne premenili na útulné ubytovanie pre hostí. Celá rekonštrukcia prebiehala svojpomocne. Petr, remeselník s umeleckým cítením, začal vdychovať nový život starým veciam: svetlá vyrobil z suda na olej a starej zhrdzavenej vaničky, barový stôl zase zo starej knižnice.
Recykláciu nevnímali ako trend, ale ako filozofiu. Postele z bazárov, prádelníky z domu po babičke jednej z klientiek, dekorácie zo zberného dvora. Každý kus nábytku má svoj príbeh a každý kút statku odráža ich estetiku: mix vidieckej útulnosti a inšpirácie Austráliou. „Steny dopĺňajú obrazy a printy od mladých českých autorov – napríklad od Elišky Pamp, ktorá zachytáva ikonické miesta a moravské kroje v akvareli,“ dopĺňa Pavla. Spoločne to vytvára vizuálne a pocitovo silné miesto s názvom Přibická pohoda.
Kúsok opravdivosti, psí parťáci a svadba
Přibická pohoda funguje druhý rok a hostia z tohto miesta odchádzajú s pocitom, že si z Moravy odnášajú nielen zážitky, ale aj kúsok pokoja a opravdivosti. Či už sedia na zápraží so sklielkom vína, alebo pod pergolou medzi dvoma psami – bostonským teriérom Rudom a zachráneným seniorom Elvisom.
Opravdivosť na Morave našli aj samotní majitelia statku, a hoci si užívajú pohodu, nezaháľajú. „Starám sa o naše ubytovanie, učím angličtinu, tvorím weby a spravujem komunikáciu dvom útulkom, zatiaľ čo Petr stavia, majstruje a buduje. Napríklad novú pergolu s moravskými oblúkmi, kde hostia oddychujú spoločne s našimi štvornohými parťákmi,“ opisuje Pavla.
Ich život po Austrálii sa tak začal skladať z folklóru, remesla, priateľstva a psie lásky. A v auguste sa vzali. Samozrejme, vo folklórnom štýle.
Odvaha sa vyplatila
Přibická pohoda je dôkazom, že návrat domov – hoci cez oceán a do neznáma – môže viesť k šťastiu. Že dom kúpený potme môže byť trafený do čierneho. A že keď sa spoja ruky remeselníka s víziou a srdcom, vzniká miesto, odkiaľ ľudia odchádzajú naplnení a kam sa chcú vracať.
A novomanželia v Přibiciach našli to najcennejšie – pokoj, zmysel a pocit, že sú presne tam, kde majú byť.
