Rodina vymenila školské lavice za cestovanie po svete: Učia svoje deti životom
Zatiaľ čo milióny rodičov v septembri poslali svoje deti naspäť do škôl, Billie balila batohy. Nie s učebnicami, ale s plavkami a cestovnými sprievodcami. Rozhodla sa totiž pre radikálnu zmenu – opustiť svoju rodnú zem, kde ako rodina riešili len drahé účty, aby svoje deti učili životom naprieč kontinentmi.
Tridsaťšesťročná Billie a jej tridsaťpäťročný manžel Selwyn minulý rok urobili odvážny krok, na ktorý by si mnohí netrúfli. Predali, čo sa dalo, vzdali sa istoty zamestnania, nechali za sebou domov a vydali sa na cesty – a to spoločne so svojimi dvomi synmi, štvorročným Blighom a dvojročným Rothkom. Dnes žijú v pohybe. Vietnam, Južná Kórea, Abú Dhabí, Thajsko – to všetko majú za sebou. A prípadnou zastávkou bude Čína.
„Trochu ma mrzí, že Bligh nezažíva ten tradičný míľnik – fotku v uniforme pri vchodových dverách školy,“ povedala Billie. „Ale vieme, že robíme správnu vec. Dávame mu svet,“ dodala.
Cesta za slobodou a rodinným časom
Rozhodnutie opustiť Spojené kráľovstvo nebolo impulzívne. Stále vyššie životné náklady, stres z každodennej rutiny a málo spoločne stráveného času viedli Billie a Selwyna k zásadnému prehodnoteniu priorít. „Žili sme od výplaty k výplate. A kreditné karty boli často jedinou možnosťou, ako pokryť nečakané výdaje,“ priznala Billie.
Zatiaľ čo Selwyn dlhé hodiny pracoval, Billie zostávala doma s deťmi. Náklady na škôlku, obavy z pokút za školské absencie a všeobecný tlak systému sa postupne stávali neúnosnými. A tak namiesto návratu do práce a zápasu o rovnováhu sa rozhodli pre úplný reštart.
Po vlastnej osi
Vzdelávanie ich detí dnes prebieha v režime worldschooling a unschooling. To znamená, že sa neučia podľa osnov, ale podľa momentálneho záujmu a možností, ktoré ponúka ich aktuálna situácia. Raz je to návšteva múzea, inokedy diskusia o histórii priamo vo vietnamskej ulici alebo pozorovanie opravy kanalizácie.
„Ľudia si často myslia, že unschooling znamená, že ich nič neučíme,“ vysvetľuje Billie. „Ale pravda je, že sa učíme stále – skrze život samotný. Bligh je podľa školských štandardov o rok alebo dva napred,“ tvrdí.
A praktická stránka? „Ušetrili sme stovky libier – za uniformy, pomôcky, školné. Tie peniaze nám tu vo Vietname pokryjú týždne života,“ usmieva sa.
Emócie, pochybnosti, ale aj vnútorný pokoj
Napriek tomu Billie priznáva, že prvý školský deň doma v Anglicku v nej vyvolal silné emócie. Vo svojom príspevku na sociálnych sieťach napísala: „Dnes ma premáhajú emócie. Vieme, že sme sa rozhodli správne… Ale je vo mne malý kúsok, ktorý by mu rád kúpil jeho prvú uniformu, nachystal obed a objal ho pred školou.“
Zároveň ale dodala: „Posielam lásku všetkým, ktorí dnes ráno so slzami v očiach mávali deťom u školských brán. Teším sa, až uvidím všetky tie nádherné fotky.“
Kvôli otvorenosti Billie obaja rodičia čelia kritike. Ľudia im píšu, že sú sebeckí, dávajú im najavo ich obavy o budúcnosť detí, a dokonca tvrdia, že si synovia také cestovanie ani nebudú pamätať – a preto je ich rozhodnutie nezmyselné. Billie má však jasno: „Nevzpomínajú si ani na svoje prvé narodeniny alebo Vianoce – ale pre to na nich záleží. Tie zážitky formujú, kým sú.“
Šťastie a plány
Rodina dnes žije jednoduchšie, ale intenzívnejšie. Slnko, sloboda a spoločne trávený čas im podľa vlastných slov priniesli hlbšie šťastie. „Bola som šťastná i predtým, ale teraz ako by sa mi rozjasnila duša,“ hovorí Billie.
Návrat do starého života v Británii neplánujú. Chcú sa usadiť tam, kde nájdu pokojnejší rytmus a viac slnka. A než sa tak stane, čaká ich ešte rada krajín, zážitkov a lekcií, ktoré žiadna škola ponúknuť nemôže.
Ich príbeh a životný štýl možno nie je pre každého. Ale pripomína, že niekedy i odvážne rozhodnutie môže byť tým najviac prirodzeným, ak vedie k tomu, čo považujeme za skutočne dôležité.
