Recidivista Jan Tvrdík bol jedným z vrahov, ktorých vyčíňanie pražského vyšetrovateľa Jiřího Markoviča silno zasiahlo – zrejme preto, že sa brutálnym spôsobom dotýkalo malých detí. Markovič, ktorý bol inak odporcom trestu smrti, Tvrdíka označil za človeka, ktorý si zaslúži smrť.
Neskôr vrah Jan Tvrdík bol problémový už ako dieťa. Obaja rodičia mu zomreli a on aj cez starostlivosť v náhradnej rodine skončil v osobitnej škole. V 13 rokoch sa pokúsil obesiť, ako mladistvý začal opakovane kradnúť a za krádež nákladného auta nakoniec skončil 2,5 roka vo väzení.
Do väzenia sa Tvrdík dostal ešte niekoľkokrát, napriek tomu si dokázal nájsť ženu a mal s ňou dve deti. Veľa ale pil, mal psychické problémy a bojoval so žiarlivosťou. Po poslednom prepustení z väzenia v roku 1978 sa chcel päťkrát trestaný recidivista vrátiť k manželke a deťom.
Pod podmienkou, že prestane piť, žena súhlasila. Tvrdík ale vydržal triezvy len dva týždne, a tak musel ísť bývať k svojej matke. Od nej sa dozvedel, že jeho žena údajne mala počas jeho výkonu trestu známosť, a začal osnovať krutú pomstu.
Po posilnení dvadsiatimi pivami sa vydal do bytu svojej ženy na pražskom Opatove. Vedel, že manželka má nočnú a v byte sú jeho dve deti strážené svokrou. Plánoval ich všetkých zabiť, ich odrezané hlavy vystaviť na televízii alebo kuchynskej linke a počkať na manželku, ktorú ubodá. Pretože manželke dosiaľ nevrátil kľúč, dostal sa do bytu o pol druhej ráno jednoducho. Svokra a deti už spali. Vzal si z chladničky pivo, uvaril si kávu a potom sa vydal do spálne.
Najskôr umlátil svokru paličkou na mäso, potom pobodal svojho syna a dcéru. Vyčerpaný sa šiel umyť. Deťom sa podarilo brutálny útok prežiť tak, že predstierali smrť. Keď sa domov vrátila manželka, pokúsil sa Tvrdík napadnúť aj ju. Prosila ho, aby išiel preč, že nikomu nič nepovie. Poslúchol ju a odišiel. Nebolo mu ľúto ničoho. Bol popravený roku 1980.
