Pred desiatimi rokmi naše rady navždy opustil výnimočný vlastenec a matičiar Drahoslav Machala, ktorý neskonalo miloval Slovensko a aktívne pracoval na jeho pozdvihnutí. Slovenskej žurnalistike ešte dlho bude chýbať ostrosť jeho pohľadu a nekompromisnosť jeho štýlu. Bol aj významným autorom literatúry faktu a za svoje dielo celkom oprávnene získal najvyššie ocenenie v tejto oblasti – Cenu Egona Ervina Kischa.

Drahoslava Machalu sme poznali ako spisovateľa, investigatívneho novinára a publicistu, ktorý si nikdy nedával servítku pred ústa, hlavne keď mu niečo prekážalo, historika, ktorý mal svoj názor a nemal problém s ním ísť do celospoločenskej konfrontácie, riaditeľa Národného literárneho centra, podpredsedu Spolku slovenských spisovateľov, podpredsedu Kongresu slovenskej inteligencie, člena výboru a predsedníctva Matice slovenskej, nedostihnuteľného organizátora kultúrneho života na Slovensku, ktorý sa zaslúžil o vznik a budovanie druhej Slovenskej republiky. Bol spoluorganizátorom matičných zhromaždení Za zvrchované Slovensko v Bratislave 11. marca 1991, 19. septembra 1991 a 11. marca 1992.

Ostane po ňom Svätoplukova socha na Hrade, ale aj množstvo pamätných tabúľ významných slovenských osobností doma i v zahraničí. Na základe jeho iniciatívy sú pomenované letecké základne v Kuchyni, Sliači a Prešove po významných slovenských pilotoch. Česť jeho pamiatke.

Informačné ústredie Matice slovenskej