Sedemnásťročná študentka si dokáže vybaviť životné udalosti s neobyčajnou presnosťou a znovu ich prežiť – a podobne jasne vraj dokáže prežívať aj predstavy vlastnej budúcnosti. Odborníci sa prípadu rozhodli venovať celú štúdiu a ich dáta sú naozaj pozoruhodné.
Mladá Francúzka, ktorú v rámci výskumu označujú ako T. L., nemá len naozaj dobrú pamäť, ale celkom výnimočnú autobiografickú pamäť, ktorá sa nazýva hyperthymézia alebo HSAM. Rozdiel je v tom, že T. L. nedisponuje schopnosťou sa rýchlo učiť fakty, ale má celú osobnú časovú os, na ktorú sa vracia. Znovu a veľmi ľahko si tak vybaví konkrétne dni a situácie úplne komplexne, vrátane vôní, zvukov a vtedajších svojich myšlienok.
T. L. odborníkom popísala, že si spomienky v hlave „ukladá do veľkej bielej miestnosti, kde má zložky s témami ako rodina, prázdniny a škola.“ Behom okamihu sa k nim môže kedykoľvek vrátiť a jednotlivé epizódy znovu prežívať.
Budúcnosť ako spomienka
Výskumníci schopnosti T. L. otestovali hneď v niekoľkých experimentoch. Hlavne chceli zistiť, ako živé a bohaté jej spomienky naozaj sú a či zodpovedajú skutočnému prežitku. T. L. dokázala plynule zaradiť udalosti na osobnú časovú os, presne popisovala detaily prostredia aj svoje emócie a zvládla dokonca aj zmeniť uhol pohľadu. Do udalostí sa tak vracala nielen ako účastník, ale aj ako pozorovateľ.
Súčasťou skúšok bola aj práca s „budúcnosťou.“ T. L. si mala predstaviť konkrétne osobné udalosti, ktoré ju ešte len čakajú, a popísať ich s rovnakou starostlivosťou. Jej „scenáre“ pôsobili mimoriadne realisticky, s množstvom časových a priestorových súradníc aj zmyslových detailov, ako keby sa do budúcnosti naozaj mohla pozrieť.
Zvláštnosti v rodine
Samozrejme nejde o žiadne veštenie; mozog totiž pre spomienky aj predstavy budúcnosti využíva podobné mechanizmy. U mladej Francúzky je ale táto schopnosť ešte mnohonásobne lepšia ako u bežných ľudí. Takže aj keď vykonáva to isté, čo robíme všetci, keď si v hlave prehrávame včerajšok alebo trénujeme na zajtrajšiu schôdzku, robí to s neobvyklou intenzitou a presnosťou. Zaujímavé je, že ľudia s HSAM obvykle nevynikajú v učení encyklopedických dát. Ich „super schopnosť“ je zabudovaná v osobných spomienkach a v tom, ako ich organizujú. A rovnako ako každý z nás, môžu byť náchylní k chybám a skresleniam.
V rodine T. L. sa objavujú aj ďalšie zvláštnosti, napríklad synestézia, čo je spôsob vnímania, kedy sa miešajú rôzne zmysly. Niekto vidí zvuky, niekto počuje farby. Ďalšou zvláštnosťou v rodine T. L. je absolútny sluch, teda schopnosť poznať presný tón. Podľa odborníkov je možné, že za všetkými týmito odchýlkami stojí podobné vrodené nastavenie mozgu, teda silnejšie prepojenie oblastí pre pamäť a emócie. Fenomén ale chcú ďalej skúmať.
Video, ktoré ste mohli minúť: Čech vyryl živej korytnačke do panciera svoje meno. Video z Egypta ukazuje barbarskú bezohľadnosť
