Skip to content
Menej ako minútu min.
Vykastrovaný muž 34-krát bodol mŕtvu dôchodkyňu. Hororový prípad sa objavil v Malom pitavali z veľkého mesta

Vražda, ktorú spáchal Antonín Vorel v roku 1978, mu podľa jeho vlastných slov uľavila. Desivý prípad viedol známy kriminalista Jiří Markovič.

Antonín Vorel sa narodil v roku 1954 v Lomnici pri Blansku. Nemal valný intelekt a nadväzovať akékoľvek medziľudské vzťahy preňho bol veľký problém už od detstva. Samozrejme mu nepomohol fakt, že chodil do špeciálnej školy, a aj tú musel opakovať. Jeho IQ sa pohybovalo okolo 75 bodov.

Čítajte tiež: Zabil desiatky žien a nakŕmil nimi prasatá. Nebezpečného sériového vraha dopadli vďaka náhode

Nikdy nebol na rande, nikdy nepobozkal dievča, ale napriek tomu po nežnom pohlaví túžil už od počiatku puberty. V krčme si z neho robili žarty a navádzali ho: „Proste sa postav za nejakú babu a povedz jej, že si chceš zašukať.“ A Vorel sa ich radou riadil doslova. Keď mal 16, pritlačil svoju rovesníčku k múru, obnažil si prirodzenie a trel sa o ňu. Samozrejme ho krátko nato prvýkrát zatkli.

Kastrácia nepomohla

Nebolo to ale zďaleka naposledy. Sexuálne ladené útoky na ženy a pokusy o znásilnenie ho do nápravných zariadení poslali niekoľkokrát, a potom aj do liečebne. Znalci v posudkoch uvádzali, že ide o osobu s poruchou sexuálneho správania, minimálnou schopnosťou sebakontroly a silnou deviáciou.

Lekári mu preto v roku 1972 ponúkli možnosť chirurgickej kastrácie, ktorá podľa nich mala jeho nutkanie vyriešiť. Vorla k tomuto radikálnemu kroku nakoniec presvedčila prímluva jeho vlastnej matky. Operácia prebehla, keď mal iba osemnásť.

Možno preto Vorlove deviantné sklony zákrok nevyriešil, aspoň nie definitívne. Pod vplyvom hormónov nadobličiek sa u Vorla sexuálne napätie po čase znovu objavilo… a tentokrát sa vrátilo aj s rastúcou nenávisťou k ženám. „Dostal som zlosť, že kvôli tým ženským som bol na operácii,“ popísal neskôr. Podľa svojich slov bol naštvaný, pretože si uvedomil, že sa nikdy neožení.

Jeho zlosť a frustrácia sa ale naplno prejavili až v noci z 24. na 25. novembra 1978, keď sa v pražských Hodkovičkách náhodne stretol so seniorkou Máriou Jandovou. Žena toho večera zablúdila pri ceste domov a v tme zamierila lesom. Vorel bol vtedy vonku so svojím známym, Petrom Petráňom, a dohodli sa, že ženu prepadnú a olúpia.

Petráň ju omráčil ranou palicou do hlavy, zvyšok dokonal Vorel. „Neviem, čo to do mňa vošlo. Keď som videl, ako klesla na zem, tak som ju začal škrtiť,“ vypovedal neskôr. Najprv seniorku skúšal zardúsiť holými rukami, potom si pomohol rukávom od kabátu. „Petráň hovoril, že sa ide vycikať kúsok ďalej. Pani sa už nehýbala. Z vrecka som vybral nôž a začal jej rezať šaty. Chcel som s ňou mať pohlavný styk, ten sa mi ale nepodarilo uskutočniť… Zistil som, že nedýcha, vzal som nôž a začal do nej bodať,“ popísal desivú scénu Vorel.

Vražda so 400 podozrivými

Bodol ju 34-krát, hoci bola Mária už dávno mŕtva. Jej bezvládne telo sa Vorel ešte znovu pokúsil znásilniť, než ho Petráň odtiahol s tým, že by mali z miesta činu utiecť. Popadli jej nákupné tašky, ukradli jej peniaze a odcestovali vlakom z Prahy. Vorel do Brna prišiel skoro ráno a odišiel do práce, ako by sa nič nestalo.

Telo Márie Jandovej našiel druhý deň ráno náhodný okoloidúci. Policajti sa najprv nemali čoho chytiť. Na základe informácií z miesta činu si vytipovali na 400 podozrivých. Vyšetrovanie vtedy viedol dnes už legendárny kriminalista Jiří Markovič, ktorému sa podarilo dopadnúť napríklad spartakiádneho vraha.

K téme: Spartakiádny vrah bol zrúda s detskou tvárou. Ako žije postrach Prahy dnes?

Vorel bol medzi podozrivými, a keď kriminalisti zistili, že nemá alibi a neustále mení svoju výpoveď, priviezli ho k výsluchu už v putách. Nemuseli na neho tlačiť, ku všetkému sa priznal. Na súde mu najprv uložili trest smrti, ale potom rozsudok zmiernili na dvadsaťpäť rokov väzenia. Dôvodom bola znížená príčetnosť a vážna duševná porucha. Na slobodu sa už nikdy nedostal.

Prípad sa dostal aj na televízne obrazovky. Voľne sa ním inšpiroval scenárista Jaroslav Dietl, ktorý mu venoval jednu z epizód seriálu Malý pitaval z velkého města. V diele s názvom Kuchařinka si zavraždenú seniorku zahrala Jiřina Štěpničková a Iva Janžurová stvárnila rolu svedkyne.

Video, ktoré ste mohli minúť: Exkluzívne zábery zo špeciálnej sekcie Väznice Bělušice. Takto tu žijú tí najťažší zločinci

Staňte sa súčasťou našich čitateľov, ktorí nás podporujú!

Vaša podpora nám pomáha udržiavať nezávislé správy zdarma pre všetkých.

Please enter a valid amount.
Ďakujeme za Vašu podporu.
Vašu platbu nebolo možné spracovať.
Redakcia

Vražda, ktorú spáchal Antonín Vorel v roku 1978, mu podľa jeho vlastných slov uľavila. Desivý prípad viedol známy kriminalista Jiří Markovič.

Antonín Vorel sa narodil v roku 1954 v Lomnici pri Blansku. Nemal valný intelekt a nadväzovať akékoľvek medziľudské vzťahy preňho bol veľký problém už od detstva. Samozrejme mu nepomohol fakt, že chodil do špeciálnej školy, a aj tú musel opakovať. Jeho IQ sa pohybovalo okolo 75 bodov.

Čítajte tiež: Zabil desiatky žien a nakŕmil nimi prasatá. Nebezpečného sériového vraha dopadli vďaka náhode

Nikdy nebol na rande, nikdy nepobozkal dievča, ale napriek tomu po nežnom pohlaví túžil už od počiatku puberty. V krčme si z neho robili žarty a navádzali ho: „Proste sa postav za nejakú babu a povedz jej, že si chceš zašukať.“ A Vorel sa ich radou riadil doslova. Keď mal 16, pritlačil svoju rovesníčku k múru, obnažil si prirodzenie a trel sa o ňu. Samozrejme ho krátko nato prvýkrát zatkli.

Kastrácia nepomohla

Nebolo to ale zďaleka naposledy. Sexuálne ladené útoky na ženy a pokusy o znásilnenie ho do nápravných zariadení poslali niekoľkokrát, a potom aj do liečebne. Znalci v posudkoch uvádzali, že ide o osobu s poruchou sexuálneho správania, minimálnou schopnosťou sebakontroly a silnou deviáciou.

Lekári mu preto v roku 1972 ponúkli možnosť chirurgickej kastrácie, ktorá podľa nich mala jeho nutkanie vyriešiť. Vorla k tomuto radikálnemu kroku nakoniec presvedčila prímluva jeho vlastnej matky. Operácia prebehla, keď mal iba osemnásť.

Možno preto Vorlove deviantné sklony zákrok nevyriešil, aspoň nie definitívne. Pod vplyvom hormónov nadobličiek sa u Vorla sexuálne napätie po čase znovu objavilo… a tentokrát sa vrátilo aj s rastúcou nenávisťou k ženám. „Dostal som zlosť, že kvôli tým ženským som bol na operácii,“ popísal neskôr. Podľa svojich slov bol naštvaný, pretože si uvedomil, že sa nikdy neožení.

Jeho zlosť a frustrácia sa ale naplno prejavili až v noci z 24. na 25. novembra 1978, keď sa v pražských Hodkovičkách náhodne stretol so seniorkou Máriou Jandovou. Žena toho večera zablúdila pri ceste domov a v tme zamierila lesom. Vorel bol vtedy vonku so svojím známym, Petrom Petráňom, a dohodli sa, že ženu prepadnú a olúpia.

Petráň ju omráčil ranou palicou do hlavy, zvyšok dokonal Vorel. „Neviem, čo to do mňa vošlo. Keď som videl, ako klesla na zem, tak som ju začal škrtiť,“ vypovedal neskôr. Najprv seniorku skúšal zardúsiť holými rukami, potom si pomohol rukávom od kabátu. „Petráň hovoril, že sa ide vycikať kúsok ďalej. Pani sa už nehýbala. Z vrecka som vybral nôž a začal jej rezať šaty. Chcel som s ňou mať pohlavný styk, ten sa mi ale nepodarilo uskutočniť… Zistil som, že nedýcha, vzal som nôž a začal do nej bodať,“ popísal desivú scénu Vorel.

Vražda so 400 podozrivými

Bodol ju 34-krát, hoci bola Mária už dávno mŕtva. Jej bezvládne telo sa Vorel ešte znovu pokúsil znásilniť, než ho Petráň odtiahol s tým, že by mali z miesta činu utiecť. Popadli jej nákupné tašky, ukradli jej peniaze a odcestovali vlakom z Prahy. Vorel do Brna prišiel skoro ráno a odišiel do práce, ako by sa nič nestalo.

Telo Márie Jandovej našiel druhý deň ráno náhodný okoloidúci. Policajti sa najprv nemali čoho chytiť. Na základe informácií z miesta činu si vytipovali na 400 podozrivých. Vyšetrovanie vtedy viedol dnes už legendárny kriminalista Jiří Markovič, ktorému sa podarilo dopadnúť napríklad spartakiádneho vraha.

K téme: Spartakiádny vrah bol zrúda s detskou tvárou. Ako žije postrach Prahy dnes?

Vorel bol medzi podozrivými, a keď kriminalisti zistili, že nemá alibi a neustále mení svoju výpoveď, priviezli ho k výsluchu už v putách. Nemuseli na neho tlačiť, ku všetkému sa priznal. Na súde mu najprv uložili trest smrti, ale potom rozsudok zmiernili na dvadsaťpäť rokov väzenia. Dôvodom bola znížená príčetnosť a vážna duševná porucha. Na slobodu sa už nikdy nedostal.

Prípad sa dostal aj na televízne obrazovky. Voľne sa ním inšpiroval scenárista Jaroslav Dietl, ktorý mu venoval jednu z epizód seriálu Malý pitaval z velkého města. V diele s názvom Kuchařinka si zavraždenú seniorku zahrala Jiřina Štěpničková a Iva Janžurová stvárnila rolu svedkyne.

Video, ktoré ste mohli minúť: Exkluzívne zábery zo špeciálnej sekcie Väznice Bělušice. Takto tu žijú tí najťažší zločinci

Staňte sa súčasťou našich čitateľov, ktorí nás podporujú!

Vaša podpora nám pomáha udržiavať nezávislé správy zdarma pre všetkých.

Please enter a valid amount.
Ďakujeme za Vašu podporu.
Vašu platbu nebolo možné spracovať.
Translate »