S mojou maminou sme dnes oslávili jej 70-ku – no nevyzerá skvele? 🙂
Ako ten čas letí. Mama celý život spievala vo filharmonickom zbore, priviedla ma k vážnej hudbe – ešte v bruchu som počúval Mussorgského 😉
A potom, keď som hral v metalovej kapele, tak nám naspievala ženské party. Jediní sme hrali operný metal, dodnes to s radosťou počúvam. To boli časy.
Vďačím svojej maminke a tatinkovi za nádherné detstvo, na ktoré tak rád spomínam. Socializmus, Petržalka, kľúče na krku, pocit bezpečia.
A doma rodičia, ktorí nám so sestrou vštepili zmysel pre spravodlivosť. Dali nám lásku a pocit istoty. Presne o tom je rodina. Tá najdôležitejšia hodnota.
Maminka vždy bola piler našej rodiny – napokon, nikto nedokáže dať toľko lásky, ako mamičky. Keď už sa nemáš o koho oprieť, mama tam vždy je…
V januári sme si dali ten najkrajší darček – Jonáška. Po Adamkovi a Lillinke tretie nádherné vnúča ❤️
Škoda len, že sa toho nedožil otec – viem si predstaviť, ako by mu dnes žiarili oči, keď Jonáško gratuloval babine a bľabotal ba-ba ❤️
Kiež by sa aj mne podarilo vychovať svoje deti a dať im také krásne detstvo, aké dali moji rodičia mne.
Vážme si, čo máme. Rodina je to najdôležitejšie.
Všetko najlepšie k sedemdesiatke, mami, mnoga lieta živio ❤️
(Feed generated with FetchRSS)
Ľuboš Blaha – Telegram